Každý máme vo svojom živote niekoľko dní, ktoré sú významné najmä pre nás. A potom existujú dni, špecifické pre celú skupinu občanov. Často sú aj štátnymi sviatkami či dňami pracovného pokoja. No pre nás sú aj sviatky pracovné, a pracujeme cez ne radi. Za svoje na svojom.
A tak sme si v nedeľu 17. novembra pripomenuli významné výročie. V tento deň sme boli prvý raz na návšteve na pozemku, ktorému teraz hovoríme „Záhrada“ a o ktorom je aj tento web. Bolo to práve sedemnásteho novembra pred deviatimi rokmi, keď sme mali možnosť „ochutnať“ toto miesto a rozhodnúť sa, či bude naším novým domovom.
A pretože sme už synov mali, prišiel čas sadiť stromy. Dnešná bilancia je vyše stovky, menšiu časť tvoria pôvodné. A pri takom počte sa občas stane, že niektorý strom musí dolu. A drevo sa nám hromadilo, nestíhali sme v grile ho spotrebovať. Jednak veľa práce, ale už aj vek sa občas ohlási, síl nie je nazvyš. Namiesto postavenia domu sme ho kúpili.
No roboty s ním je dosť a ešte nás veľa čaká. Vedeli sme, do čoho ideme 😉 A keď sa robila nová strecha, bokom neostali ani oba komíny nad obytnými miestnosťami. Máme tu síce plynový kotol s radiátormi, máme tu na jar a jeseň aj elektrické olejové radiátory a máme aj fotovoltickú elektráreň, ale sporák je sporák, na teplo aj varenie a pečenie 😉 Lenže práce sa nám naťahujú a sporák je ešte v obchode. A ja som lenivý platiť účty za plyn 😀
A tak sme „našli“ v starom dome nové zabalené kachle Peterky, ktoré sme kupovali pred dvomi rokmi, len tak, pre istotu. Teraz som k nim dokúpil kolená a dymovod, skrátil a postavil kachle do kúta, kde bude stáť neskôr sporák. Spolu s chalupou sme totiž kúpili aj rozpadajúcu sa dreváreň plnú kadejakého odpadového dreva, oboje tam zavadzia. Navyše máme drevo z našej starej strechy. No ak tomu tie staré stromy zopár aj staré koly z plota.
Skôr, než som v kachliach zakúril, som sa pozrel do komína zospodu. Mám na to takú šikovnú endoskopickú kameru, na hľadenie do neprístupných miest. Nič závadné som tam nenašiel, navyše horná polovica komína je úplne nová, tak som dymovod osadil a v peci zakúril.
Najskôr som zapálil len kus papiera, nejaký leták. Či nebude pec a rúra dymiť do kuchyne namiesto do komína. Nič nebolo vidieť ani cítiť, tak som priložil zopár suchých halúzok a pokus zopakoval. Opäť nič, tak som priložil kúsky starého mäkkého dreva a zapálil. Oheň sa rozhorel a my sme sa išli pozrieť na dom zvonka.
Habemus papam
Z nášho kuchynského komína stúpal k oblohe biely dym a tým sa vždy oznamuje významná udalosť. Habemus calor, máme teplo!
Celé popoludnie až do večera som postupne prikladal do piecky a pozorne ju sledoval, pre istotu. Nie len pohľadom, mám na podobné veci termokameru, kde je vidieť nie len zvýšená teplota, kde by nemala byť, ale aj úniky tepla z budov alebo iné potenciálne problémové veci.
Fotka kachlí termokamerou asi hodinu po zakúrení drevom
Komín večer pri odchode domov
A keď sme už išli domov, a v piecke už dohorelo, skontroloval som pre istotu pod strechou aj komín a jeho okolie.
Do večera sme postupne vyhriali kuchyňu, inak najstudenšiu miestnosť domu s východom na dvor, tak ako si to ako deti od starkej pamätáme. Fakt teplo 😀 A na vrchu piecky sme si prihrali hovädziu polievku v hrnci s hrubým dnom. Postupne ako teplo zapĺňalo od vrchu celú kuchyňu, cez otvorené dvere do ďalších miestností zohrievalo aj tie. Máme v kuchyni teplomer so senzormi v každej miestnosti, takže vieme presnú teplotu aj vlhkosť. A s potešením sme sledovali rastúce čísla teploty.
A zrazu vypol plynový kotol. Nie, žiadna porucha, je zapojený do elektrickej siete cez poriadne veľký záložný zdroj. Skrátka teplota v miestnosti s diaľkovým ovládaním/termostatom kotla dosiahla nastavenú teplotu pre temperovanie. Plynomer sa prestal krútiť a teplota v dome stále rástla. Ja viem, je to problém deti plynárov „nebudou mít co žrát“, ale ja to vnímam ako v tom vtipe o pacientovi a lekárovi. Aj ja chcem mať čo jesť 😀 A ešte chcem mať aj teplo.
Dneska bežal plynový kotol asi len dve hodiny, kým som sa postaral po príchode o živé tvory a rozkúril v piecke. Ešte som bol niekoľko hodín vonku, len som občas priložil, a sledoval stúpajúci dym z komína. A popoludní, keď už sa zmráka, som si pohodlne sadol do druhej miestnosti k počítaču a v kuchyni ma hriali kachle s praskotom horiaceho dreva. Každý (pol)deň takto spotrebujem asi dve zeleninárske bedničky mäkkého dreva. A po kúrení v piecke je druhý deň v dome vyššia teplota, ako bývala po kúrení v plynovom kotli.
Horiaci oheň má svoje čaro, sálavé teplo z piecky je niečo úplne iné, ako teplo z radiátora. A pre nás je to ďalšie puzzle do našej skladačky sebestačnosti.
