Takto je definovaná pôda, ktorá po celý rok nerozmŕza, stále je tuhá a tvrdá. V našich končinách doteraz vec nevídaná, no v našej záhrade sa občas vyskytne. Minimálne sezónne. Práve teraz nastalo obdobie, kedy je časť našej záhrady beznádejne zmrznutá.
Každé ročné obdobie je v záhrade pekné, zimu nevynímajúc. Samozrejme, že sa nevenujeme pestovaniu zeleniny, ale rôzne práce sa vykonávať dajú aj tak, či už sa jedná o upratovanie v dome alebo dokončovanie toho, čo sme pred zimou nestihli.
Prvá tohoročná zima poznačila záhradu
Takže občas vyberiem fotoaparát a urobím nejaký obrázok. Minimálne do nášho archívu ako dokumentáciu vývoja v záhrade. Alebo toho, ako si ráno po skorom príchode do našej záhrady ako prvé užívame horúcu kávu, ktorú uvarím.
Opar horúcej kávy v studenom vzduchu
Pri tom máme čas pozorovať svoje okolie. Námraza na rastlinách vyzerá úchvatne, najmä ak Olinka už stihla zatepliť nádoby tých, ktorým by tvrdá zima mohla ublížiť. Okrem aksamietnic a zeleniny sa u nás letničky nevyskytujú.
V zajatí námrazy
Domy tu v ulici stoja aj vyše stodesať rokov. A vtedy sa stavalo na doraz, na hranicu pozemku. Na južnej hranici máme dobrých tridsať metrov dlhú stavbu, ktorá tiež bráni slnku poslať jeho lúče na náš trávnik. Od konca novembra do polky februára na toto miesto slnko nezasvieti a ak raz prituhne a mrzne celú noc, nestačí že sa cez deň oteplí na dva či tri stupne. Zem tu zmrzne a takto to vydrží dlhé týždne. Ani jeden teplejší deň nestačí.
Tu zem rozmrzne až na jar
Cez strechu susedovho domu preniknú slnečné lúče až na tekvicovisko. To sme si všimli už keď sme záhradu kupovali. Preto sme toto miesto určili predovšetkým ako komunikačný koridor. Na jednom mieste Olinka vysadila kvety, ktorým takéto studené a vlhké miesto priam vyhovuje.
Trvale zamrznutá zem nám poskytuje jednu výhodu. My sa nemôžeme vyhovárať, že do záhrady nemôžeme ísť, lebo je mokro/mäkko/blato. U nás nie. Jednak máme všade okolo pestovateľských plôch trávu, jednak máme hneď za domom svoj vlastný permafrost 😉
