Bez Motúčka, nášho motorového fúrika, by sme nedokázali ani len pomyslieť na užívanie tak veľkej záhrady, ako sme si začiatkom roka spolu kúpili. Používame ho prakticky každý deň a vždy sa nájde niečo, čo radšej odvezieme Motúčkom, akoby sme to nosili v rukách. A tlačiť obyčajný fúrik po záhrade v tráve a do kopca by sme skutočne nezvládli. No to by som nebol ja, aby som všetko, čo mám, nevylepšil. A tak prišiel rad aj na Motúčko 😉
Ešte keď sa len rysovali kontúry našej budúcej záhrady, jej veľkosti a orientácie, stromov či krov aj zeleniny, sme si povedali, že si kúpime Motúčko. V starej Olinkinej záhrade by nebolo nič platné, no veľká záhrada sa nedá udržiavať a prevádzkovať bez tohto pomocníka. Keď vyčerpáte svoje sily prenášaním náradia či materiálu na väčšie vzdialenosti, nezostanú vám už potom na ďalšiu prácu. A v záhrade plánujeme oddychovať preto, že sa v nej dobre cítime, nie preto, že odpadávame od únavy a bolesti.
Takže okamžite po tom, ako bola objednaná oprava elektrickej siete v dome, bolo objednané aj Motúčko. Pôvodne sme ho plánovali kúpiť v kamenej predajni v meste, ale ani my nemáme peniaze na vyhadzovanie oknom, tak ho nakoniec priviezol kuriér. Prvý krát sme ho zapojili do práce pri druhom prevážaní stromov do záhrady. Prevoz substrátu, náradia či samotných stromov je balada, dosť čo sa človek nadrie pri vykopávaní starých stromov alebo pri kopaní nových jám pre ne. Naše Motúčko bolo užitočné pri polievaní stromov, kým som sprevádzkoval čerpadlo a rozvod vody, veľmi pomohlo pri betonovaní stĺpov pre bránu, pri budovaní vyvýšených záhonov, pri vození slamy na mulč.
Práve pri vození slamy som si uvedomil, že Motúčko dokáže voziť oveľa ťažší náklad, ako sa do neho zmestí. Hlina, hnoj či kmene stromov ho síce dokážu plne vyťažiť objemom aj váhou, no slama a seno, toho by sa do neho zmestilo na objem oveľa viac. Od tejto myšlienky bol len krôčik k činu, k zostrojeniu bočníc na Motúčko.
Nevymýšľal som nič High-Tech, použil som materiál, ktorý mi v záhrade zostal. Konkrétne zo zábrany v plote, ktorá chránila stromky pred zverou, kým sme osadili stĺpy a bránu. Úzke latky zostali ako zvyšky po výrobe kolíkov ku stromom a kríkom, konkrétne rozmeru asi 25 x 60 mm. Na bočnice som použil dosku hrubú 25 mm a širokú 25 cm. Keďže ale korba Motúčka je hrubá 20 mm, využil som elektrický hoblík a obojstranne ohobľoval dosku na potrebnú šírku. Nie je to ideálne, je na tom vidieť, že som sa s elektrickým hoblíkom učil robiť. No mám hladkú dosku potrebnej šírky, to je dôležité. Doska neleží priamo na korbe, je nad ňou 5 cm vysoko. Zmeral som si, že dĺžka latky musí byť 40 cm, aby sa latka dotýkala dna korby, čím som nastavil výšku bočnice. Proti sebe sú dve latky spojené s bočnicou po dva vruty z každej strany. Vznikla tak drevená bočnica s medzerou medzi latkami presne 20 mm, aby sa bez vôle dala nasunúť na korbu a držala tam. Podobne je urobené aj čelo na predok korby, na ňom je ešte krátka latka ako dištanc.
Drevené bočnice sa ľahko nasúvajú na plechovú korbu a dobre tam držia. Potom môžem naložiť sena alebo slamy až po vrch, teda najmenej dvojnásobok, no skôr trojnásobok toho, čo by som uviezol na Motúčku bez bočníc bez toho, aby sa mi seno sypalo na zem.
Týmto jednoduchým doplnkom som výrazne zvýšil úžitkovú hodnotu Motúčka. Využil som ho nie len na vozenie slamy na mulč, či sena do vyvýšených záhonov, ale aj na vozenie haluziny zo sadu do vyvýšených záhonov.
