povedala Olinka, keď sme sa rozhodovali v nedeľu zájsť na pár hodín do záhrady a vyslovil som pochybnosť, či máme uvariť čaj do termosky alebo ideme bez neho. Nakoniec sa ukázalo, ako vždy často, že mala pravdu a dobre nám padlo jedno aj druhé.
Sobota bola pre nás naozaj náročným a dlhým dňom, takže sme sa do záhrady nijak extra neponáhľali. Navyše ešte stále je viac zima, ako jar, veď v sobotu večer sme chodili po zmrznutej tráve. No i tak sa dá v záhrade čo-to porobiť a bolo by hriech v taký deň zostať v paneláku a hlivieť. Tak Olinka rýchlo navarila čaj, naliala ho do termosky a s jedným košíkom sme sa pred poludním vybrali z domu.
Medzitým sa aj slniečko ukázalo a pri dome bolo celkom teplo. Vo dvore už nebola zmrznutá zem, aspoň nie mimo tieňa. Prešli sme sa záhradou, skontrolovali sme jej stav, pozreli sa na všetky kríky a stromčeky, ako nádherne pučia. Z jablone som zložil drevené krmítko, nech zbytočne nemokne celý rok, bude ho treba zase až s príchodom zimy.
Kým prejdeme detailne celú záhradu, chvíľu to trvá. A než sa pustíme do roboty, šálka teplého čaju príde vhod. Aj zahryznúť kúsok poctivej čokolády. A tým nemyslím tie zmesi so srvátkou a množstvom cukru. Keď píšem čokoláda, myslím tým naozajstnú čokoládu.
Potom už nás čakala robota. Olinka si vzala veľký plastový kôš a nožničky, ostrihať rastliny, ktoré takto prečkali zimu, ja som si vybral lopatu a dokončil vyvýšené záhony, ostalo mi ešte trochu hliny do nich nahádzať. Sýta robota, zíde sa prestávka. A opäť prišli ku slovu čaj a čokoláda. Človek takto ľahšie prečká prestávku aj doplní tekutiny. Pri robote sa spotíme a strácame vodu z tela. Je to nenápadne a pomaly, ale bez pravidelného pitného režimu potom človek ľahko podľahne únave a unavený človek je náchylný na choroby. Do záhrady ale chodíme pre radosť aj úžitok. Aj v zime.
Preto termoska čaju a tabuľka kvalitnej čokolády je základ nášho vybavenia.
