Pestrofarebné kvety, kvitnúce na jeseň, keď už toho v záhrade veľa farebného nie je. My ich síce nejeme, ale veď nemusí byť všetko v záhrade len na zjedenie. Okrem tela treba nakŕmiť aj dušu. A keď máte miesto, kde by aj tak nič jedlé nemohlo rásť, tak prečo nie pekné kvety?
My sme také miesto našli pri plote pred domom. Pôvodne len pŕhľava tu rástla, ani z jednej strany sa nikto o plot nestaral. Tak to Olinka najprv vyčistila a potom osadila kvetmi. Chryzantémy a nechtíky, trvalky a letničky. Áno, jej chryzantémy sú trvalky. Veľa ľudí pestuje chryzantémy, letničky, ktoré na jeseň aj s kvetináčmi treba dať do tepla, aby nezmrzli a nebolo po nich. Po nich je až po Všechsvätých, ale to už nikoho netrápi, lebo na hroby sa predsa chodí masovo v jeden deň v roku 😮
Nuž, asi sme naozaj iní, a divní.
Od brány po koniec plota je 54 metrov, ale kvety rastú len na prvých päťdesiatich metroch, lebo tam máme aj bráničku medzi dvoma dvormi. Kým osem rokov rástli kvety len zo severnej strany a z tej južnej boli tie odvážlivé, ktoré za hrdzavý plot prerástli, striedavo kosené a striekané, teraz je to už iný svet.
A vďaka starému plotu psík nebehá krížom cez kvety všetkých možných farieb, ale využíva pri prechode medzi pozemkami práve tú stále otvorenú bráničku. Vlastne som ju tam ani nemusel dávať, bolo ju treba len asi mesiac. Nevadí, keď budem potrebovať niekde bráničku, viem, kde ju mám hľadať 😉
Prvé roky boli kvety výrazne vyššie, ako teraz, veď preto tam sú tie poldruha metra zo zeme trčiace roxory, aby ich bolo k čomu uväzovať. To vtedy ešte od nás tiekla trvale voda járkom, ktorá „pramenila“ v hnojovisku, teraz už je tých živín menej. No ale aj tak, metrové chryzantémy podľa mňa úplne stačia 🙂
