Ako hovorí môj kamarát Gyuri, keď máš dom na dedine, nikdy sa nenudíš. A ako sa dá nenudiť 24 hodín, som si vyskúšal v polovičke januára. Aby to nebola až taká nuda, pomáhalo mi v tom nenudení sa Motúčko, lebo inak by som sa nenudil aj viac, ako dva dni. Ale je dobré vedieť, čo človek zvládne 😉
Keď sa vám niečo zapáči, ste stratení. Robiť niečo nasilu sa nikomu nechce, ale keď vás to začne baviť, neviete, kedy prestať. A mňa baví šetriť bez toho, že by to malo negatívny vplyv na čokoľvek u nás. Vlaňajšiu zimnú sezónu som spaľoval drevený odpad, čím som nielen upratal časť pozemku, ale aj ušetril dosť peňazí za plyn na kúrenie v dome, zároveň som tým ušetril nejakú elektrinu aj teplú vodu v paneláku. Lebo keď som už tu v dome, tak tu môže ísť okrem piecky aj práčka a počítač, bojler a tak, všetko na FVE.
Aj túto vykurovaciu sezónu som začal spaľovaním odpadového dreva, ale sa celkom rýchlo ukázalo, že nevydrží ani do Silvestra. Preto sme objednali nejaké palivové drevo. A keď prituhlo, ako už pár rokov nie, rozhodli sme sa prikúpiť ďalšie drevo. Hoci bol pôvodný plán tesne po Troch kráľoch, nakoniec ho doviezli o pár dní neskôr. Pár dní neskôr stačilo, aby už bolo všetko pod snehom. A ja som celkom dva razy odhadzoval sneh. Nie len na mieste, kde mali drevo zložiť, ale aj celú cestu od budúcej kopy až po gang domu, teda 80 metrov na šírku takmer jedného metra. Dobrá rozcvička aj s hliníkovou lopatou 😉
Keď bolo o trištvrte na štyri drevo vyložené, nastúpilo Motúčko a ja ako jeho obsluha. Motúčko síce ide samé aj do toho kopca (prevýšenie na úseku je asi jeden meter), ale nakladať a vykladať som musel sám 🙁 Že sa za pol hodinu zošerilo mi nejak nevadilo, starosta nám rozsvietil pouličné osvetlenie a pri dome mi svietili aj nové svetlá aj senzorové solárne. Videl som na cestu aj na vykladanie. Do siedmej večer som odviezol celkom desať fúrikov, ovšem s bočnicami. A mal som toho aj celkom dosť. Veď kto by robil pri -9 °C?
Na druhý deň som po raňajkách vybral z dielne nabité Motúčko a začal novú šichtu. Oteplilo sa, už bolo len okolo -5 °C a s jednou prestávkou som do obeda zvládol osem naložených fúrikov. Na prezlečenie som ma samozrejme pripravené suché tričko, lebo človek sa potí aj v mraze 😉
Po obede som sa vybral po ďalšie fúry. Nakoniec to vyšlo na ďalších osem naložených Motúčkov a posledný náklad som vyložil o pol štvrtej popoludní. Než som si šiel opäť prezliecť spotené oblečenie, ešte som hrabľami upratal triesky a piliny, nech môžem smelo na tomto mieste znova parkovať svoje auto.
A ako vyzerá dvadsať šesť plne naložených fúrikov štiepaného agátového dreva? Po premeraní je to niečo cez 4 PRM, teda ukladaného dreva, čo zodpovedá 5 PRMS, teda sypaného dreva. A za fakt dobrú cenu 😉
Celkom Motúčko najazdilo 4,2 km. A čo sa človek za ním nabehá! Naložené Motúčko ide hlava-nehlava cez sneh, cez rigol, do kopca, cez drevenú rampu aj s tými sto kilogramami dreva, hoci „papierovo“ má nosnosť 80 kilo. Na jedno nabitie by to asi nezvládlo, takto za jedno nabíjanie cez noc a dobití po práci ľavou zadnou, ako sa hovorí. Neviem si predstaviť voziť to obyčajným fúrikom na „chlebový pohon“. Odhadujem, že by som to vozil asi v tretinovom množstve, teda cca 70 fúrikov, možno tri dni, lebo by som to musel tlačiť aj držať v rukách a postupne síl ubúda…
Keď sme Motúčko kúpili pred desiatimi rokmi, mnohí sa nám smiali. Okrem toho, že v ulici úž sú celkom tri fúriky s elektromotorom a baterkou, tak ma zopár susedov pri práci pozorovalo, lebo som to vozil cez ulicu. A keď videli ten objem aj to tempo, museli aj oni uznať, že motorový fúrik má čosi do seba. Drevo sme kúpili, aby celú zimu hrialo, a nie aby sme ho celú zimu vozili.
