Niekedy sa veci vyvinú tak neočakávane a vtedy je najlepšie nešpekulovať a využiť situáciu. Takže keď sa Olinke naskytlo vo štvrtok technické voľno (pred piatkovým sviatkom), nezaváhali sme a pridali do tohoročnej zbierky ďalšiu porciu kilometrov na bicykloch.
Štvrtok nebol ideálny deň, ale zo všetkých možných ten najlepší. V nedeľu nás čaká tradično-folklórne stretnutie Radosti v Háji v susednej dedine, v piatok bol deň obce u nás. V sobotu dážď celý deň a v piatok pred ním neznesiteľná horúčava. A po nej sa ešte ísť popoludní veseliť? Takže zo všetkých alternatív ostalo jediné. Vo štvrtok všetko nechať tak a vyraziť na bicykle.
Popravde, vo štvrtok sme vstali o šiestej, aby sme stihli pred horúcim dňom popolievať zeleninu a dozrievajúce mladé hrozno. A po nachovaní sliepok a psíka sme nachovali aj seba, vypili kávu, Olinka napustila vodu do troch našich cyklistických fľaší a vyrazili sme, tentoraz po výjazde z doliny, po ceste 1. triedy smer západ. Asi najhorší úsek cesty, tých 9 km, premávka ako v pracovný deň a vodiči niektorí magori, ešte že máme na bicykloch aj spätné zrkadlá. A svoju bezpečnosť na ceste si viem vynútiť 😉
Potom ale križovatka a odbočka na okresku, po nej pohodových 17 km, už bez kopcov, len sem tam malé stúpanie. A jedna zastávka na kávu u Olinkinej bývalej kolegyne. Potom sme pokračovali k najvzdialenejšiemu bodu našej dnešnej trasy a stočili sa späť na sever, kde nám začal fúkať do boku plánovaný slabý vietor. Stačilo však pokračovať pár kilometrov, cesta sa stáča a vietor už bol viac zozadu 😉 Bohužiaľ sme museli zabudnúť na dobrý guláš, ktorý sme si v minulosti dávali v jednej krčmičke v polke tejto časti trasy, už varia len obedové menu na objednávku. Čo už, keď trochu šliapneme do pedálov, za trištvrte hodiny sme doma. A celou cestou máme výhľad na kopec nad záhradou, pod ktorým tušíme aj ten náš pozemok. Hoci celých 18 km mierne stúpame, nejedná sa o nijaký kopec, takže to v pohode dávame.
Dosiahli sme maximálnu rýchlosť (v zjazde) 45,6 km/h a urobili sme celkove 46 km za necelé tri hodiny čistého času za vyše päť hodín aj s tými zastávkami. Celkové stúpanie necelých 300 výškových metrov by inak nestálo za reč, ale po návrate na gazdovstvo, kde nás vrúcne privítal psík, sme cítili, že nejaké tie kilometre predsa len máme v nohách. Raz darmo, začínať cykloturistiku koncom augusta je dosť neskoro.
