Naše prvé nosnice vstupujú do tretieho roku znášky a to začína byť ich úžitkovosť nižšia. Preto som sa rozhodol zadovážiť si „čerstvú krv“ a obnoviť chov. A tak pred Veľkou nocou sa u nás ubytovalo niekoľko nových kuričiek, opäť čiernej farby.
Pôvodné plány som musel korigovať, založenie vlastného chovu od kvočky a kuriatok sa nekonalo. Sliepky, ktoré mi minulé roky kvokali, nezniesli nového kohúta, navyše boli agresívne aj voči iným sliepkam. Keďže som na zimu zredukoval stavy nosníc a vlastných kuriatok by som sa zrejme tak ľahko nedočkal, zvažoval som, či si zadovážiť násadové vajíčka a podložiť ich kvočkám, alebo staviť na istotu a kúpiť hotové kuričke pred znáškou. Dokonca som mal vlani pripravený mobilný kurín na ubytovanie kvočky s kuriatkami, ale nakoniec som ho využil ako „vyhnanstvo“ pre posledné nosnice a kohúta, pričom polovica nosníc, tá agresívnejšia, skončila v hrnci a na pekáči 😉
Pretože som stavil na istotu a kúpil opäť hybridy DarkShell, teda krížence s Marans, ktoré im dávajú nezameniteľnú čiernu farbu s medeným krkom. Jednak sú vraj menej viditeľné dravcom vo vzduchu, jednak sa zvyšky čierneho peria dobre čistia z bielej pokožky po skončení ich životnosti.
Keďže som vedel dopredu asi desať dní termín dodávky, bol čas na vyradenie neprispôsobivých a na presťahovanie zvyšných do mobilného kurína a na vyčistenie a prípravu stabilného kurína pre nové obyvateľky. Vlani som totiž okrem svojho „veľkého“ kurína zbudoval vedľa neho aj jeden o niečo menší a o dosť lacnejší, podarilo sa mi na polovicu konštrukcie využiť „odpad“ z iných konštrukcií u nás.
Podstieľka aj spodok z voliéry skončili časť na novom záhone Rozuma, časť vo vyprázdnenom kompostéri. Potom som vnútro kurína dôkladne umyl a vydezinfikoval. Kúpil som voliérové pletivo s okami 16×16 mm a zo zvyškov strešných lát spravil rám 2×1 m, ktorý som vložil pod kurín do voliéry, aby sliepky mali aspoň trochu čerstvej trávy, ktorú môžu cez pletivo uštipovať tak, aby nemali celý výbeh úplne hlinitý, hoci im aj tam dávam často niečo na podstieľku.
Deň pred dodávkou sliepok, ktorá bola plánovaná na šiestu hodinu ranú, som doplnil do kurína suchú dezinfekciu Sandezia, nadrvené sušené orechové lístie proti parazitom a na vrch moje obľúbené hobliny ako podstieľku. Do závesného krmítka som nasypal s predstihom kúpenú šrotovú zmes pre kuričky K2 a pripravil čistú bajonetovú napájačku s objemom 6 l, do nej som nalial vlažnú vodu až ráno pred vypustením sliepočiek do voliéry.
O pol siedmej druhý deň ráno, bolo -4,5 °C, som postavil napájačku a opatrne vyložil sedem sliepočiek z prepravky. No vyložil som ich len päť, dve s radosťou vyskákali samé 🙂 A spoza pletiva som ich začal pozorovať. Ako sa budú správať, či sú v poriadku.
Nové kuričky sa len opatrne rozhliadali po novom príbytku
Jednak ešte len svitalo, jednak bola celkom zima a sliepočky sa držali pospolu v jednom kúte. No o krmivo a vodu nejavili najmenší záujem. Nakoniec som im podstrčil vodu bližšie a šrot nasypal aj na bidlo aj na škridľu vedľa krmítka. Pomohol mi aj Rony, ktorý zvedavo obchádzal voliéru a spoznával svoje nové kamarátky. V jednom okamihu sa sliepky splašili, opustil svoj bezpečný roh a po chvíli už ochutnávali, čo za dobrotu som im pripravil. O deviatej už veselo zobkali aj z krmítka a zapíjali v napájačke.
Zaujímavé to začalo byť večer počas zmrákania. Počas celého dňa sliepočky neprejavili najmenší záujem o rebrík do kurína. Len podvečer jedna vyšla až ku dvierkam a potom opäť zliezla dole. No začali sa nálety na dvere do kurína a priečku na nich. Najskôr len tri neoblomné, neskôr s postupujúcim šerom všetkých sedem hľadalo cestu na Východ, k pôvodnému bydlisku. Keď to nešlo pre pletivo na zemi, skúšali to vzduchom, no vždy ich zastavilo pletivo voliéry. Ich GPS v hlave ich neomylne viedlo na noc do bezpečia domova, no ten pôvodný bol kvôli pletivu nedostupný.
Počkal som na väčšie prítmie a opatrne kuričky jednu po druhej vo voliére chytil a vložil do nového domčeka. Keď ich všetkých sedem bolo vo vnútri, zatvoril som dvierka a ešte chvíľu ich počúval, kým sa upokojili. Hoci vo veku 12 týždňov majú termoreguláciu už vyvinutú, predsa len je vonku chladno, okolo +2°C a sychravo a v búdke bude jednak o niečo teplejšie, ale najmä sucho. Otvorenie dvierok je naplánované na 6:00, slnko spoza kopca v týchto dňoch vykukuje o 7:00.
Prekvapujúce ráno
Prídeme druhý deň do záhrady a vo voliére dve kuričky! Zvyšných päť ostalo „v bezpečí“ kurína. Bez vody a bez krmiva! Takže opäť rukavice a spolu sme ich postupne z kurína vyložili do voliéry. Okamžite sa vrhli ku krmítku a k napájačke.
Pozorovali sme ich občas aj cez deň, celkom životaschopné sliepky. S napätím sme očakávali, čo sa bude diať večer. S pribúdajúcim šerom sa začali zhlukovať pri dverách, smerom Východ. Ale už nie tak agilne, ako včera, s minimom štartu do vyšších polôh. Zrazu sa jedna osmelila vyliezť po rebríku až ku dvierkam, chvíľu sa obzerala na všetky smery aj dole do voliéry a nakoniec vošla dnu. Onedlho za ňou sa vybrala druhá. Postupne sa do búdky dostalo päť zo siedmych kuričiek. Tie posledné dve tiež vzdali pokus emigrácie na východ, celkom presne našli polohu nového bydliska, len im „nesedela“ výška. Resp. sedeli na bidle pod búdkou, kukali do výšky a nechápali, občas vyskočili a ďobli do podlahy/stropu nad sebou.
Nakoniec som obe opatrne zobral a vyložil do búdky a zavrel za nimi. V najhoršom ich druhý deň ráno opäť ručne zložím do voliéry.
Nové sliepočky sú doma a zdá sa, že sa im u nás celkom páči. Tak nech je dosť vajíčiek.
