Pre poriadok musím, ako bývalý hasič, povedať, že ľahla popolom plánovane, riadene a per partes. Teda nijaká katastrofa. Nič a nikoho neohrozila a už ani neohrozí. Lebo o to v skutočnosti išlo.
Túto „dreváreň“ sme kúpili spolu s domom a nebolo to nič, na čo by sme boli hrdí alebo sa z toho tešili. Bola to ďalšia z vecí, ktorú treba upratať, aby sa tento pozemok dal zmysluplne využívať a tešili sme sa, že zase ideme do záhrady. Alebo na chalupu. Či na gazdovstvo. Ako chcete. Už od pohľadu bolo jasné, že to má nahnuté. Bolo len otázkou, či to spadne dozadu a poškodí susedov plot a jeho chlievy, alebo to padne dopredu a poškodí to zaparkované auto, moje alebo návštevy, alebo to padne na bok a bachne to tak, že by to nikomu nevadilo. A pretože razím tézu, že problémom treba predchádzať a nie ich hasiť, tak som dreváreň spálil. V Peterkách 😉
Využil som na to túto zimu. V lete kúriť u nás netreba, zato je inej roboty habadej. A keď sa na jeseň ukázalo, že temperovať elektrinou z vlastnej elektrárne už sa nedá a plynom to môže byť zbytočne drahé, zakúril som v piecke. Najskôr som skúril to drevo, čo bolo v drevárni a potom som sa pustil aj do drevárne samej.
Najskôr som rozobral strechu, ktorá už dávno netesnila, a bočnú stenu a staré dosky napílil na menšie kusy chvostovou pílou na baterky, nabíjané z našej elektrárne. Reťazovou by to šlo rýchlejšie, ale občas sa trafí v dreve klinec, čo nie je vidieť a škoda pokaziť reťaz a nosiť ju do mesta brúsiť. Keď bola bočná stena v bedničkách, prišla na rad čelná stena. Viacej dreva dalo viacej práce, ale aj viacej tepla v dome 😉 Vždy som si našiel trochu času popri starostlivosti o sliepky, strihaní vŕb či hrou s Ronym alebo prácou na aizácii či príprave na rekonštrukciu kúpeľne.
Keď už boli oba boky „vysklenné“, poodrezával som krokvy vzadu a „posunul“ čelnú konštrukciu dopredu, na voľný pľac. Ako do toho celého zhora tieklo a zdola to hnilo od zeme, tak sa to poskladalo ako domček z karát, či skôr mikádo. Drevo krížom cez drevo. Postupne som to chvostovou pílou podrezával a uvoľnil veľké kusy, na ne som po dôkladnej kontrole na klince použil moju obľúbenú akumulátorovú reťazovú pílu. Stará dreváreň postupne mizla pred očami. Aj tak neviem, koho napadlo postaviť dreváreň 70 metrov od dverí do domu…
Stíhal som rozoberať dreváreň rýchlejšie, ako drevo horelo v peci. To je dobre. Uložené v bedničkách a v kalfasoch na gangu je v suchu a pri dverách, po ruke. Myslel som si, že túto zimu siahnem aj na drevo v druhej drevárni, kde sú dva sypané metre zo starej strechy a dva metre čerstvého dreva. Ale toto vydrží, na drevárni ho bolo celkom dosť, aj keď niektoré kusy dosť spráchnivené alebo od lignínu vyplavené.
K drevárni bola pristavané menšia drevárnička, tá bola v ešte horšom stave, aspoň to išlo skôr rozobrať. A kým skončí zima, bude pod hruškou prázdne miesto a ja sa nebudem musieť báť ani o susedove chlievy ani svoje auto.