Prvý raz, keď sa rúbe, druhý raz, keď sa píli a štiepa a tretí raz, keď sa páli v piecke. V modifikovanej podobe sme si už túto zimu vyskúšali platnosť tohto porekadla. Lebo doteraz nás to drevo hrialo v podstate len dva razy.
Kým vlani som poctivo každý deň chodil v zime večer domov a ráno alebo predpoludním, podľa počasia, sa vracal na gazdovstvo, rozhodol som sa to tento rok zmeniť. Čiastočná rekonštrukcia domu spolu s presťahovaním pracovne do domu a sprevádzkovanie piecky na drevo mi umožňujú tu zostávať natrvalo bez „straty desiatky„. Kým sme nemali sliepky a psa, stačilo nám sem v zime prísť cez víkend, teraz tu musím byť tak či tak, aj napriek automatickému krmítku a vyhrievaným napájačkám. A namiesto cestovania studeným autom na krátkej trase dva razy denne je lepšie tu byť trvale. A keď k tomu pripočítam elektrinu z FVE, hoci v zime jej je podstatne menej, tak ekonomicky to dáva oveľa väčší zmysel, ako dochádzať z mesta.
Aj vonku je už práce menej, a keď leje, ako nedávno, alebo v noci a dopoludnia mrzne, tak ani nie je dôvod chodiť von, okrem rannej kontroly sliepok a výmeny vody. Takže som väčšinu času v dome a najviac pri počítači v pracovni. No a treba kúriť. Kým vlani som zlikvidoval zásobu dreva a dreváreň vonku, tento rok bola na rade malá dreváreň za domom spolu so starou latrínou a iným starým drevom. A keďže väčšina toho dreva bola fakt staré a mäkké drevo, zásoby sa míňali rýchlejšie, ako som plánoval. Jednak som vlani toho dreva skúril vtedajším spôsobom fungovania menej, jednak som ho kombinoval s plynom. A túto sezónu bežal kotol asi dvakrát, aby som vedel, že funguje 😉 A asi pol metra dreva potrebuje preschnúť, aspoň do marca, aby mu klesla vlhkosť, pred Vianocami sa ním kúriť nedá, lebo by okrem iného aj dosť dymilo.
Kúrenie drevom stojí asi polovicu, čo kúrenie plynom. Temperovanie plynom a denné dochádzanie vyjde toľko, čo to drevo a na PC v pracovni sa mi robí lepšie, ako na notebooku v byte. A v chladnu sa mi robiť nechce. Tak sme sa rozhodli dokúpiť palivové drevo. Našiel som v okrese dodávateľa, čo mal k dispozícii suché agátové drevo. Podľa mojich prepočtov by nám mali stačiť na prekonanie tejto zimy 2 PRM.
Poďme trochu počítať
Všeobecne majú ľudia v merných jednotkách dreva hokej. PRM je priestorový meter, teda objem 1x1x1 meter. Ale PRM je priestorový meter ukladaného štiepaného dreva. Lebo PRMS je priestorový meter štiepaného sypaného dreva. A v takom objeme je cca o 30% viacej vzduchu, teda menej dreva 😉 No a meter guľatiny je niečo úplne iné, lebo aby ste dostali z guľatiny 1 PRM štiepaného ukladaného, potrebuje tej guľatiny viac, podľa hrúbky a krivosti aj 2 PRM. Je síce lacnejšia, ale ju treba nie len štiepať, ale aj napíliť. No a kubík dreva, aby sme boli kompletní, je len prepočítavacia jednotka na čistý objem dreva bez vzduchu. A to na aute ani v klietke nikdy mať nebudete. To len keby vám niekto ponúkal drevo za výhodnú cenu za kubík 😉
No a okrem kubíkov tu máme aj iné jednotky, ale kilogram nás pri dreve zaujíma len na to, aby sme vedeli, že ho autom dokážeme odviesť. Dôležitá je výhrevnosť.
Výhrevnosť 1 m3 zemného plynu je 0,010796 MWh, dom spotreboval v minulosti cca 900 m3, to je 9 MWh energie. Výhrevnosť agátového dreva je cca 2,2 MWh na PRM pri 25% vlhkosti. Pri nižšej je mierne vyššia. Takže 2 PRM štiepaného suchého ukladaného dreva by malo byť asi na polku zimy. Možno by sa oplatilo kúpiť dreva aj viac, však aj budúci rok bude zima. Lenže drevo nie je kde uskladniť. Malá dreváreň je určená na likvidáciu, len čo z nej vypracem jednak tie zvyšky starého dreva, jednak čo skúrim to posledné drevo na jar. Teda skúrim aj túto rárohu, aby som urobil miesto pre novú dreváreň.
Takto sme začínali tohoročnú zimu
Ideme sa hriať
Dovoz dreva nám vyšiel presne na deň, kedy mala Olinka v strede týždňa jeden deň dovolenku.
Chalani prišli krátko po obede, a šikovne zložili z veľkého auta dve paletové klietky pred bránu dvojky. A hneď ako po vyplatení odišli, sme sa my traja pustili do práce. Z dielne som vybral samozrejme čerstvo nabité Motúčko a nasadil mu moje drevené bočnice. Zo sto litrovej korby bola zrazu vyše dvesto litrová 😉 Ja a Olinka sme si nasadili rukavice a nosili drevo do fúrika, ktorý stál na pevnom chodníku, Rony sa nám motal pod nohami. Potom sme fúrikom odviezli drevo k domu a uložili ho na gang.
Na veľkej kope je drevo, čo sa vojde do „mašiny“, na druhej menšej je drevo väčších kusov, ktoré budem štiepať na menšie, lebo nie vždy treba priložiť poriadny klát 😉 Dobrú sekeru Fiskars aj dobrý klát na štiepanie mám 😎 Takže takto nás drevo hrialo prvý krát a vydržalo mu to niečo vyše hodiny, kým sme tých dvanásť fúrikov poodvážali.
Kým bude skúrené, môže fungovať ako dodatočná tepelná izolácia domu. A na južnom slnku aj trocha preschnúť. Meral som na niekoľkých klátikoch jeho vlhkosť vlhkomerom, ktorý je dobrý nie len na meranie vlhkosti dreva, ale aj stien. V prvej klietke bolo drevo vlhké na 14%, v druhej na 18%. Čo je celkom dobré, lebo hraničná hodnota je tak 20%. Takže sa s ním môže okamžite kúriť bez rizika dechtovania a dymenia. Len sa musím učiť kúriť inak, ako som bol zvyknutý doteraz. Totiž to staré drevo, mäkké aj tvrdé, je suché na 6%…
Už som si vyskúšal, aj ako hreje po druhý raz. Pár tých hrubých polienok som naštiepal sekerou na tenšie, časť na zakurovanie, časť na kúrenie, keď netreba veľké teplo. A štiepa sa ľahko, aj keď sú to polienka dlhé 33 cm. Našťastie nemusím „makať“ hodiny v kuse, lebo dve tretiny dreva sú hotové rovno priložiť, takže si to môžem kúskovať ako prestávku medzi prácou na PC alebo na striedačku s inými povinnosťami. Trocha telocviku nezaškodí v zime, keď je toho fyzického pohybu menej, ako v lete alebo na jar.
No aj tretí raz toto drevo hreje dobre, len potrebuje iné nastavenie vzduchu, ako som používal pri tom extra suchom dreve. Dlhé polienka zase dlhšie vydržia v noci, čo bude fajn, keď v noci viacej prituhne. A tie polienka z toho starého agátu si nechám na výrobu triesok, lebo sa s nimi výborne rozkuruje zo zvyškov uhlíkov alebo keď v piecke úplne vyhasne.
