Záhrada v kopci

Dva mesiace k dobru

Toto leto sme si naozaj užili. Ako každý rok sme niečo nové v záhrade vybudovali, o niečo sme prišli a mali sme bohatú úrodu ovocia aj zeleniny. Významnú úlohu v tom zohralo až o dva mesiace dlhšie leto, ako býva zvyčajne. Na rozdiel od susedov sme si na teplo a sucho nesťažovali, ale využili ho pre seba.


Po zime trvala jar hádam týždeň a už v apríli sme vhupli do horúceho leta, ktoré pokračovalo aj v máji. Na jednej strane to znamenalo značný vlahový deficit v pôde, na druhej už o mesiac skôr sme mohli sadiť priesady a teda mať skôr aj plodovú zeleninu. Chcelo to len nedržať sa kŕčovito pranostík, ktoré vychádzajú z dlhodobých javov v prírode a sledovať skutočný stav bez ohľadu na kalendár.

A vedieť hospodáriť s vodou.

Väčšina ľudí si pod pojmom „vedieť hospodáriť v suchu s vodou“ predstaví viacej polievať. Najlepšie čerpadlom a hadicou zo studne, lebo je to najjednoduchšie. To je ako keď štát pri problémoch s rozpočtom pridá viac peňazí. Problémy s ich správnym využívaním to nevyrieši… Toto leto nekompromisne ukázalo, že sa oplatí využívať mulčovanie záhonov. Nie len ako náhradu okopávania a rýľovania, ale aj ako spôsob šetrného využívania vody v záhrade. Pri zelenine, ovocných kríkoch, stromoch.

Potom sa dá naozaj leto v apríli aj leto v októbri považovať za dar prírody a využiť. Šiesteho októbra sme zjedli poslednú čerstvú dyňu zo záhrady, o týždeň neskôr na grilovačke mali nie len čerstvú papriku, ale aj paradajky a uhorky!

Jediný problém, ktorý dokáže túto letnú idylku v jeseni narušiť, sú prízemné mrazy. Ale len pri zemi. Na pol metra vysokých vyvýšených záhonoch sa ako keby ani nechumelilo. Na tie je prízemný mráz krátky. A k tomu prirátajme rozkladné procesy hrubých konárov a hnoja, ktoré zvyšujú teplotu pôdy, a hrubé foršne, ktoré slúžia ako tepelná izolácia. Je mi občas smiešne, čo za debničky z tenkých dosák sa vydávajú za vyvýšené záhony

Vyššie priemerné teploty a dlhšie obdobie tepla umožňuje v našom pásme rásť rastlinám, ktorým sa tu pred pár desiatkami rokov nedarilo. Tento rok sme jedli z vlastných fíg, rastliny už majú nové plodíky a ak v pohode prezimujú vo vnútri domu, ďalší rok sa môžeme tešiť na bohatú úrodu.

Tento rok sa veľa ľudí sťažovalo, že je sucho, že sa v záhrade nedá nič robiť. A ak trochu popršalo, všetci sa sťažovali, že sa v záhrade nedá nič robiť, lebo je mokro. Spoločným znakom všetkých bola holá pôda okopaných záhonov a chodníkov medzi nimi. Vyprahnutých a tvrdých ako betón v časoch tepla, rozbahnených v čase dažďa. My po záhonoch nestúpame. Sú také široké, aby sme dosiahli na každý ich kúsok. A keď po nich nechodíme, nie sú udupané a netreba ich kypriť. Sú zamulčované a netreba trhať burinu ani sa na nich netvorí prísušok a nemusia byť okopávané. Sme leniví záhradkári? Len sme prácu okolo kyprenia a prevzdušňovania presunuli na dážďovky, ktorým sa staráme o ideálne podmienky udržiavaním nástieľky zo sena alebo slamy 😉

Medzi záhonmi stúpame na trávu. Keď je sucho, kosíme menej často a na vyššiu výšku, pri vlhkejších dňoch kosíme na nízko a tým dokážeme regulovať množstvo podpovrchovej vody v záhrade. Ale stále môžeme chodiť po záhrade, či už prší alebo je sucho. Či chceme niečo urobiť alebo sa len prechádzame.

Nič nie je nemenné, ani počasie. Zrejme si budeme musieť zvyknúť, že bude iné, než aké sme doteraz poznali. No ak sa dokážeme zmenám prispôsobiť, zmeniť svoje doterajšie zvyky a prijať nové skúsenosti, aj o dva mesiace dlhšie leto nemusí byť pre nás problémom, ale príležitosťou zlepšiť svoje samozásobiteľské možnosti a užiť si svoju záhradu.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.