V piatok na Valentína to bolo presne rok, čo som spustil našu solárnu elektráreň a do mozaiky našej sebestačnosti tak pribudla ďalšia významná kocka. Za ten rok nám veľmi pomohla a sama sa dočkala výrazných vylepšení. Aký bol prvý rok s vlastnou elektrinou?
Pôvodne bola elektráreň plánovaná tak, aby nám zabezpečila elektrinu pre neobývaný dom a víkendový pobyt, oddych na terase aj prácu v záhrade či tesárske spracovanie dreva pri budovaní zázemia na záhrade. A nejaké to temperovanie počas chladnejších nocí, nech ušetríme za plyn vo fľašiach. Teda celkom neštandardné riešenie z hľadiska výkonu a výdrže, orientované viac na nárazovú spotrebu/výkon a trvalé dobíjanie akumulátorov menším výkonom.
Do pôvodného riešenia „hodila vidly“ nečakaná kúpa susedného domu a bolo treba poriešiť najprv vonkajší rozvod z elektrárne. Provizórne riešenie ukázalo, že aj takáto elektráreň dokáže od jari do jesene, teda deväť mesiacov v roku, pokryť potreby domu aj záhrady, dielne aj terasy. Ukázala to aj rekonštrukcia strechy, kde všetky stroje a nabíjačky akunáradia išli výhradne na „šťavu“ z FVE.
Najväčším spotrebičom vlastnej elektriny sa ukázal elektrický bojler a hneď za ním elektrická rúra pri pečení hydiny alebo lekvárov, teda pri spracovaní vlastnej produkcie a úrody. Občas sa ušlo aj elektrickému olejovému radiátoru, ale ten potrebuje fungovať práve v dobe, kedy je vlastnej elektriny menej. Dosť spotreboval aj elektrický odvlhčovač, ktorý má síce malý príkon, ale na jar a v lete išiel prakticky nepretržite.
Takže na jeseň došlo na prvé rozšírenie elektrárne. Najprv som pridal panely na drevený prístrešok starého domu, orientované na západ, takže vychytali posledné lúče slnka, aby pred večerom dobili baterku. Súčasne sa krivka celkovej výroby elektriny stala trochu plochejšou, zvýšený výkon bol rozložený do dlhšieho časového obdobia v rámci dňa.
Krátko na to som pridal ďalšie batérie, aby elektráreň jednak bola schopná absorbovať viac elektriny z panelov, ale aj aby bola schopná dlhšie dodávať elektrinu našej domácnosti. A tiež aby sme nemuseli riešiť súbeh spotrebičov a chránili akumulátory pred skracovaním životnosti. Skrátka teraz je jedno, čo sa kedy zapne, ničomu to nevadí. A je jedno, či práve svieti slnko alebo je tma. Pravda, pokiaľ je v baterkách dosť elektriny.
Preto v strojovni pribudla nabíjačka akumulátorov, napájaná z distribučnej siete. Vzhľadom na straty z konverzie z 230 V AC na 48V DC a späť na 230V AC nejde o trvalé riešenie, ale o preklenutie pár hodín trvajúceho nedostatku elektriny zo slnka, aby nebolo nutné prepínať dom a záhradu z FVE na DS, čo vyžaduje v našom prípade úplné vypnutie všetkých spotrebičov a po prepnutí opätovné zapnutie. Alebo aby v noci neostala úplná tma.
Súčasťou elektrárne sa stali aj smart ističe a snímače, ktoré mi dovoľujú nie len merať pretekajúcu energiu, ale ju aj ovládať. Zimné mesiace som venoval budovaniu smart monitoringu FVE a domácnosti. Môžem ju tak ovládať nielen priamo v strojovni ale aj cez počítač, mobil a smart tlačítkami v dome. Po dokončení rekonštrukcie elektrických rozvodov a vody v novom dome bude čas nastaviť aj plnú aizáciu ovládania bojlera a elektrických radiátorov, čím sa ušetrí zemný plyn na vykurovanie. Už dnes ho vo veľkej miere nahrádza drevo zo starých zásob.
Do ďalšieho roka vchádza naša elektráreň väčšia, silnejšia a „inteligentnejšia“ a budeme na ňu klásť vyššie nároky, pretože budeme na našom gazdovstve tráviť viac času, rovnako ako v našom vynovenom dome. Pravidelné sledovanie meračov kupovaných energií naznačuje, že sa môžeme tešiť na každoročné vyúčtovania 😀