Keď niekomu poviem, že peniaze vrazené do nákupu ďalšieho pozemku nám šetria peniaze na rehabilitáciu či fitnesscentrum, väčšina ľudí sa na mňa pozerá, ako na chybného. No človek nemusí byť práve po operácii, úraze či chorobe, aby potreboval pohyb a posilňovanie. A to všetko nám záhrada, okrem iných benefitov, poskytuje.
Poznám aj v rodine osoby, ktoré si sťažujú na boľavý chrbát, najmä po sérií dní rýľovania, podľa nás zbytočnej a škodlivej činnosti v záhrade, rovnako tak po náročných dňoch okopávania zeleniny na horúcom slnku. Aj to je úplne zbytočná a pre zeleninu vražedná práca, tak len prehodím moje obvyklé: „Keď vás to baví…“, za čo si vyslúžim zvyčajne ešte škaredší pohľad, ak nie priamu slovnú výčitku. Veď to sa predsa musí, čo neviem? Čo už, koňa som k potoku priviedol, ako sa to dá ľahšie a bez boľavého chrbta a liekov proti bolesti ukázal, ale nedonútim koňa napiť sa a kto chce kopať, nech sa hoc aj utrápi, jeho voľba.
Tie bolesti v chrbte, stehnách, lýtkach, chodidlách či pod kolenom, to všetko je výsledok problémov s medzistavcovými platničkami. A to je výsledok nesprávneho používania svojho tela aj nedostatočného oddychu. A zbytočnej práce, ktorá „musí byť“ urobená. Aby som bol presnejší, problémy s telom súvisia s nerovnomerným využívaním celého tela a preťažovaním niektorých partií. Riešením je „zamestnať“ aj tie ostatné tak, aby bola záťaž tela v rovnováhe. A ako poznamenal môj neurochirurg, telo treba zaťažovať len do bolesti. Bolesť je signál preťaženia, preto som si lieky proti bolesti pred štrnástimi rokmi zakázal.
Keďže už viem, kde sú asi moje hranice unesenej a zdvihnutej hmotnosti, radšej vždy volím viacnásobný presun s nižšou hmotnosťou a v prípade zavlažovania volím radšej chodenie s konvou, ako naťahovanie sa s hadicou. Aj veľká konva má výhodu, že si do viete napustiť menej vody, keď to telo cíti.
A tak som si jedného dňa spočítal, „zač je toho loket“ keď polievam kríky „vo dvojke“. Je ich tam celkom štrnásť a dvanásť potrebuje desať litrov vody, tie dva najmenšie sa spokoja s piatimi. Teda medzi nádržou na vodu a kríkami urobím celkom 13 krát cestu s plnou konvou tam, s prázdnou späť. Od spojovacej bráničky ku kríkom je priemerne 35 m x 13 = spolu cca 450m. Od bráničky k nádrži je to rovnako ďaleko. Takže ďalších 450 metrov. Takmer kilometer s plnou konvou, rovnako s prázdnou späť. Tisíc osemsto metrov, jedna námorná míľa, jedno poliate ríbezlí, egrešov a josty.
Striedam pravú aj ľavú ruku, dávam si pozor na chrbát a jeho postavenie, kráčam vystretý. Potrénujem nie len členky, kolená, ale aj brušné svaly, trapézový sval, svaly ramien. Netuším, koľko stojí hodina lomcovania so železami vo fitku alebo behanie na mieste na gumovom páse na elektrický pohon, ale tu za svoju aktivitu dostávam nie len prísun zaručene čistého kyslíka, vitamínu D a ochutnávku chutných bobulí. Udržujem si zdravie, nemusím za to platiť, rovnako ako za ovocie. Viem, že nie je drahé, ale centy na kríkoch nerastú. Na rozdiel od toho ovocia 😉
