Černice sú chutnou pochúťkou aj zdrojom vitamínov. Toho roku ich bude menej. Nie, nezamrzli, ale niekomu vadilo, že u nás rastú a že ich máme radi. A tak nám ich vystrihol a nechal tak.
Zistili sme to počas májovej víkendovej prechádzky so psíkom. V rohu záhrady Olinka zbadala uvädnuté listy černíc. Bližšie sme sa pozreli a našli sme vystrihnuté staré aj nové prúty černíc. Ani nie spôsobne pri zemi, len tak, pol metra či meter, ale aj dva nad zemou. Tak, aby tie mladé výhony už nezakvitli a nedali úrodu.
Černice k nám prerastajú od nášho suseda, ktorý pozemok využíva iba tak extenzívne. Nechá pokosiť trávu, keď je už veľká, zo starých stromov pozbiera úrodu, ak nejaká je. Kedysi sme tu plánovali spoločný plot, tak tu stoja stĺpy, na jeho pletivo už nedošlo. Ale je celkom jasné, kde končí náš pozemok.
Vystrihnuté sú nie len prúty na našom pozemku, ale aj u suseda. Nikdy sa o tento priestor nestaral, tak neverím, že teraz dostal náladu to tu čistiť. A nechce sa mi veriť, že by práve tento sused chcel nám nejak uškodiť a preto vystrihol černice aj na našom pozemku. Takéto mal vo zvyku iný sused, ale ten tu už niekoľko rokov nebýva.
Takže vďaka nejakému „dobrodincovi“ budeme mať tento rok menej ovocia na zjedenie alebo do pohárikov. Ešte šťastie, že toto nie je jediné miesto, kde u nás rastú a v sade sú za pletivovým plotom.
Čo už, ľudia sú rôzni. Môj kamarát vravieval, že normálny, nenormálny, a hlúpi.
