Záhrada v kopci

Košík z buriny? Prečo nie!

pletenie košíka

Vedeli ste, že v jazyku prvých národov Ameriky slovo „burina“ neexistuje? To len my sme sa rozhodli, že budeme rozhodovať, čo je pre Prírodu dobré a čo nie. Čo sa nám hodí podporujeme, čo si myslíme, že nám škodí, likvidujeme. A ubližujeme tým sami sebe. Tak nám treba.


Oveľa viacej sa mi páči pre „našu burinu“ označenie „sprievodné rastliny“. Rastú si popri cielene pestovaných rastlinách a majú svoju funkciu, hoci väčšina ľudstva ju nechápe. Namiesto knihy chytia do ruky postrekovač s pesticídom, aby vnútili prírode svoju predstavu o kráse a čistote.

A pritom tieto „burinové rastliny“ vieme využiť na rôzne účely. Nemyslím teraz iba čaje, odvary, kúpele či zábaly. Nemyslím na jarné šaláty a krmivo pre hydinu. Olinka si z dvoch druhov rastlín pripravila krásny košík, do ktorého vložila kvetináč, aby jej robil parádu na dvore pred domom. A prečo z dvoch druhov burín? Pretože ani jednej nebolo dosť na to, aby z nej urobila košík celý. Rastie nám skrátka na záhrade málo buriny 😀 Alebo ju spracovávame v takom množstve, že nám je jej málo.

Na konci ovocného sadu sme objavili miesto plné ľubovníka. Krásne kvitol a na Jána (24. júna) si Olinka natrhala kvety, ktoré naložila do olivového oleja, aby si vyrobila ľubovníkový olej na kĺby, svaly a pokožku. Neskôr potom ostrihala celé dlhé stonky.

Rovnako tak skončila aj väčšina dlhých stoniek myšieho chvostíka. Kým boli lístky mladé, končili v čaji. Skvelé na kosti, lepšie ako lekármi doporučované mlieko. A koncom leta sme celé stonky vytrhali, ide to ľahko, a korienky odstrihli. Ľubovník aj myší chvost Olinka uložila v drevenom prístrešku pri dome. Pod pálenou škridlou je pekne teplo, v drevenom prístrešku ale vzdušno a rozložené byliny (niekto by povedal burina) pekne preschli. Tak tam počkali na jeseň, kedy bolo menej práce na záhonoch aj v sade.

Košík z buriny

Pekný malý stromček v plastovom kvetináči čakal na svoju príležitosť rozrásť sa v záhrade. Aby zemina v kvetináči nepremrzla a stromček to nepoškodilo, bolo ho treba zabaliť do niečoho, čo ho ochráni pred mrazom. Čo tak vyrobiť si košík upletený z bylín? povedala si Olinka a dala sa do práce. Predtým si pozrela vo svojich knižkách, ako sa to robí.

pletenie košíka

Základom je za hrsť stoniek a tenší špagát, ktorým to celé prešila a postupne tvarovala. Ako sa stonky stenčovali, pridala ďalšie a zapletala ich do celku. K vytvorenému dnu v tvare špirály natočila boky, za pomoci špagátu s hrubou ihlou to celé dostalo tvar. Ako sa minula jedna bylina, pokračovala s druhou. Preto je košík dvojfarebný, iný význam to nemá.

Košík z byliniek

Aj keď to bol prvý košík vypletaný touto technikou z usušených bylín zo záhrady, myslím, že sa jej podaril a vyzerá veľmi pekne. Do košíka, prispôsobeného veľkosti kvetináča, vložila stromček, ozdobila a prikryla ďalšími halúzkami a položila na starú lavicu pod gangom. Tu robí parádu pred starým domom a ukazuje, ako je možné rastliny, ktoré ako burina pre mnohých ľudí predstavujú problém a útočia na ne postrekmi, využiť ako užitočné rastliny pre získanie niečoho, čo v obchode nekúpite. Alebo za drahé peniaze.

My sme ušetrili hneď dvakrát. Sprievodné rastliny (kým si zvyknete: burinu) sme nemuseli likvidovať a kupovať chemikálie a tiež sme nemuseli kupovať košík v obchode. Ostatní záhradkári a chalupári si po košíky chodia do nákupných centier, nám stačí prejsť sa po záhrade a potom tomu venovať trošku svojho času. Aj tak sa dá relaxovať v záhrade. Navyše, takýto košík neuvidíte v žiadnom inom dvore, je to originál, ktorý v sebe skrýva originalitu a dušu Olinky.


1 Komentár

  1. Anna Šurková

    Krásne Olinka

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.