Záhrada v kopci

Kŕmili sme sýkorky

O sýkorkách a spevavých vtákoch všeobecne som na tomto webe písal už viackrát. Aj o stavbe krmítka pre ne. Dokonca som sem dával aj fotku sýkorky, ako sa kŕmi na lojovej guli v hornej časti sadu. No dne stu mám asi naozaj exkluzívne fotky sýkoriek na krmítku.


Pre každého záhradkára, ktorý uplatňuje na svojom pozemku permakultúrne princípy pestovania, je význam spevavých vtákov v ochrane drevín pred škodcami známy. Šetria nie len peniaze, ale aj námahu, preto sa oplatí v zime im trochu pomôcť. Odmenou je nám zdravé ovocie bez chemikálií, chutné a šťavnaté.

No kŕmenie vtákov má ešte jedne významný aspekt. Pozorovať prilietajúce vtáky je veľmi zaujímavé, je to hotové divadelné predstavenie. A my si ho radi doprajeme.

Sýkorky na krmítku

Drevené krmítko pre vtáky som pripravil už dávnejšie a zavesil som ho na starú jabloň tak,a by bolo dostatočne vysoko nad zemou, ale aby som dočiahol rukou na jeho dno. A raz týždenne im nasypeme tak za tri hrste slnečnicových semien.

Trvá to asi pol hodinu, kým si novú dávku krmiva sýkorky všimnú a kým sa odvážia prvé ochutnať z nich. Potom priletia na strom, poskakujú z konára na konár a neustále sa obzerajú, pozorujú okolie. A aj keď priletia až úplne ku krmítku, chvíľu trvá, kým sa osmelia.

A keď si idú pre prilepšenie k zimnej strave, tak priletia na krmítko, obzrú sa, uchmatnú jedno slnečnicové semienko a rýchlo odletia na niektorý z konárov. Až tam sa pustia do tejto olejnatej dobroty. Nikdy nekonzumujú potravu na krmítku, ako by si mohol neznalý človek myslieť.

Pri poslednom fotografovaní som si nasadil na Nikona objektív s ohniskovou vzdialenosťou až 200 mm, aby som získal čo najlepšie obrázky. Fotografoval som asi z pätnástich metrov a stále som sa približoval bližšie a bližšie. Po každom priblížení som musel ostať chvíľu stáť, aby sa vyplašené sýkorky upokojili a znova prileteli na krmítko. Nakoniec som fotografoval z dvoch metrov. To je ale už tak blízko, že vtáčence vyplašil aj zvuk závierky môjho fotoaparátu a vždy odleteli. Ale po pár sekundách sa znova odvážili priletieť si po semienka. Za pol hodiny dokázali krmítko kompletne vyprázdniť.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *