Máme vinohrad

Aká by to bola záhrada, keby v nej nerástlo hrozno. V našej záhrade sme mu vyhradili tri miesta. V predzáhradke máme pár koreňov ak nim aj konštrukciu, rovnako aj pri starej jabloni. Ale najviac hrozna je medzi sadom a záhonmi a tu nám chýbala konštrukcia na vedenie hrozna. Už som ju dokončil.

V predzáhradke aj pri jabloni je hrozno pestované na stromčekový spôsob. Teda stačia stĺpiky na uväzovanie, netreba žiadne drôty. Je to trochu nezvyklé, ale funguje to aj takto. Aby nedošlo k mýlke, nejedná sa o metrové kolíčky, pri ktorých sa treba kolenkovať pri oberaní hrozna. Raz som to zažil, ďakujem neprosím.

Miesto pre hrozno sme vyčlenili hneď na začiatku pri navrhovaní záhrady. Miesta budúcich krajných stĺpov sme označili krátkymi kolíkmi, do radov postupne dávali malé sadenice hrozna a k nim kolíky. S tým, že konštrukciu postavíme neskôr, lebo veď viete, pri zakladaní záhrady je vždy čo robiť. Hlavne, že hrozno bolo v zemi a mohlo rásť a silnieť.

Stĺpy som dával do zeme v októbri minulého roka. Jednak som nechcel nechať hniť v zemi drevené kolíky cez zimu, jednak už bolo dosť času aj na takéto práce, ktoré zniesli odklad. Krajné stĺpy sú na zemných vrutoch priemeru 68 mm a dĺžke 800 mm, stredné na skrutkách priemeru 68 mm a dĺžke 650 mm.

Začiatkom apríla tohto roku som osadil aj všetky šikmé vzpery nášho vinohradu. Ako inak, použil som zemné skrutky o dĺžke 800 mm, také isté držia aj krajné stĺpy. Poviem vám, že som sa dosť natrápil, po pol metri pôdy nasleduje íl. Poldruhametrová tyč v kľúči na zemné skrutky sa dosť prehýbala, pomáhal som si zaliatím zeme okolo skrutky desiatimi litrami vody, aby zmäkla.

Celkom sranda bolo osádzanie šikmých vzpier krajných stĺpov. Keďže sme už hrozno mali vysadené a pri každom aj drevený oporný kolík, trvalo to troška dlhšie, ako pri osádzaní stĺpov a opôr na zelenej lúke.

Aby všetko išlo hladko a bolo presné, používal som stĺpovú vodováhu na každej zemnej skrutke aj na každom stĺpe.

Po vystredení stĺpov do kolmosti a nasadení šikmých vzpier sú zafixované drveným kamenivom. Keďže som použil oceľové stĺpy priemeru 48 mm a vzpery priemeru 38 mm na zemné skrutky s priemerom 68 mm (vnútorný priemer 65 mm), mohol som použiť dostupnejšie kamenivo frakcie 4-8 z miestnej betonárky za pár centov.

Kým som však šikmé opory krajných stĺpov mohol osadiť a predtým vymerať, na všetky stĺpy som namontoval oceľové držiaky napínacích drôtov.

Keďže vinohrad v starej záhrade Olinke vyhovoval, omeral som si ho a nový som staval podľa neho. Aby to bolo presne na jej postavu. Ona sa stará o vinič, ona ho strihá a tvaruje. Takže stĺpiky sú vybrané tak, aby boli vysoké 160 cm (krajné; stredové sú o čosi viac pre použitie kratších vrutov) a vedenie bolo vo výške 150 cm najvyššie a po 30 cm ostatné drôty pod ním. Vzdialenosť dvojice drôtov je 7 cm od seba.

Nechal som teda u kamaráta v zámočníckej dielni nastrihať pásovinu 5 mm hrubú a 5 cm širokú na 10 cm kusy a vyvŕtať dve diery priemeru 4 mm 7 cm od seba a v strede dieru priemeru 6 mm. Potom mi to nafarbili základnou farbou a nakoniec som si to sám natrel dvakrát syntetikou v odtieni RAL 6005 – olivová zelená, ako sa bežne dodávajú aj stĺpy a vzpery plotov. Vinohrad tvorí 12 stĺpov, na každom sú tri držiaky, s rezervou (čo keď ešte dakde natiahneme vedenie pre hrozno?) celkom 50 držiakov. Sám by som ich robil týždeň.

Nafarbené držiaky som pripevnil na stĺpy. Aby som ich mal všetky v jednej rovine, z oceľového vinkla 25 mm dlhého 160 cm som si vyrobil šablónu. Zvnútra som v stojanovej vŕtačke vyvŕtal diery priemeru 3 mm. Prvú 150 cm od konca, ďalšie tri po 30 cm. Potom stačilo šablónu priložiť k stĺpu na zemnú skrutku, upevniť gumou a vyvŕtať štyri diery. Najdlhšie trvalo počkať, kým vychladnú vrtáky. Predvŕtaval som veľkou vŕtačkou vrtákom priemeru 3 mm a dokončoval malou s vrtákom priemeru 5,5 mm. Pozinkovaná skutka M5 x 60 so šesťhrannou hlavou s podložkami a maticou drží plechy na stĺpoch.

Tým by bol vinohrad takmer hotový. Takmer. Všetky stĺpy aj vzpery sú pevne v zemi, držiaky drôtov na svojom mieste. Ešte tie drôty by bolo natiahnuť. Na jar sme s Olinkou natiahli tie spodné, čo sú po jednom drôte cez stĺp. Aby bolo k čomu priväzovať mohutnejúce halúzky, z ktorých budú kmienky nášho vinohradu.

Vedenie viniča prišlo na rad až teraz v októbri/novembri. Najskôr som však musel vyrobiť napínáky drôtu. Nechcel som použiť tie subtílne na kosoštvorcové pletivo, čo majú problémy už s dvojmilimetrovým drôtikom. Pre náš vinohrad som si naplánoval poctivý oceľový pozinkovaný drôt priemeru 3,15 mm a k nemu treba okrem poctivých stĺpov a vzpier aj poctivé napínáky. Až do konca svojho života sa tým totiž už nechcem zaoberať, okrem občasného došpanovania drôtov.

Navrhol som použitie oceľových metrických pozinkovaných skrutiek M16x120, to by ich ale najskôr museli u nás v meste mať. A kupovať ich cez internet pri minimálnom odbere 100 kusov sa mi zdalo nezmyselné, keď ich potrebujem desať. Teda deväť plus jeden kus do rezervy (mám taký blbý zvyk mať zo všetkého rezervu). Nakoniec som zohnal skrutky M16 x 140 pevnostné, hoci by stačili aj obyčajné. No tak som namiesto obyčajného vrtáka do železa kúpil kobaltový, priemer 4 mm.

Využil som vybavenie našej klubovej modelárskej dielne a v stojanovej vŕtačke prevŕtal každú skrutku štyrmi dierami. Tri sú v rade, jedna zo stredných je kolmo. Aj keď som vrtáky mazal/chladil olejom, najviac času zabralo opäť čakanie na vychladnutie vrtáka, ak som ho nechcel predčasne stupiť.

Potom už prišiel čas v záhrade natiahnuť drôt a použiť napínáky, ktoré som si vyrobil. Kúpil som oceľový pozinkovaný drôt priemeru 3,15 mm v kotúčoch po 50 metrov. Zobral som dva kusy, jeden použitý som mal z nedávneho naťahovania opôr proti vŕbam v predzáhradke, ktoré sa nemiestne tlačili na vinič. Pripravil som si kliešte na drôt, malý hasák, kombinačky, očkový kľúč 24 a samozrejme predvŕtané napínáky ako aj skrutky M16X100 na druhý koniec drôtu a zarážky z nastreľovacích klincov 4×60, z ktorých som kombinačkami zložil tanierové podložky. A samozrejme hrubé kožené rukavice.

Z balíka drôtu som opatrne odvíjal potrebnú dĺžku a snažil sa ho maximálne vyrovnávať bez ostrých ohybov. Nie je to sranda, ale dá sa. Potom som drôt postupne nastrkal do dier v plechových držiakoch. Každý z dvojice drôtov je na druhej strane ukončený samostatne. Dĺžka radu nášho vinohradu je 9 metrov. Osová vzdialenosť radov je 1,3 metra.

Nechcel som drôt omotávať okolo stĺpa ani cez samotný plechový držiak. Chcel som sa vyhnúť ostrým lomom, kde by po pár (desiatkach) rokov mohol vplyvom korózie drôt prasknúť. A poškodiť aj farbu na hrane plechov, čo by opäť znamenalo koróziu a nepekné hrdzavé škvrny. Preto som drôt pretiahol cez otvor plechového držiaka a zatočil okolo skrutky M16 x 100. Hlava skrutky prilieha z boku k plechu. Koniec drôtu je otočený tromi závitmi okolo samotného drôtu.

Na prednom konci som drôt rukou natiahol a odcvakol asi 15 cm od konca. Vložil som ho do krajného otvoru v napínáku a po 7 cm zahol do pravého uhla, aby sa drôt nevyšmykol. Na skrutke M16 x 140 je na oboch koncoch nasunutá pozinkovaní matica M20, ktorá slúži ako ložisko. Napínák sa teda neopiera ani o plechový držiak drôtu ani o pozinkovanú skrutku M5, ktorá ho drží k stĺpu.

Pred napnutím drôtu som ho ešte raz prešiel po celej dĺžke a opäť vyrovnal v mieste najväčších ohybov. Keď boli oba drôty natiahnuté a nasunuté do dier v napínáku, ešte raz som ich silne napol rukou a zahol drôty okolo skrutky M16 čo najtesnejšie nahor. Konce som odstrihol kliešťami a hasákom čo najtesnejšie prihol k skrutke do vonkajšej strany. Potom už prišiel na rad očkový kľúč 24. Točením skrutky som napol drôty (asi jednu a čosi otáčku) a napínák zaistil vsunutím oceľového nastreľovacieho klinca priemeru 4 mm do jednej z dvoch krížových dier v blízkosti stredu (sú od seba 20 mm). Zapretím klinca o plech (nie stĺp!) zostávajú drôty napnuté. Do kríža vŕtané stredné diery mi dovoľujú napínať drôty po 90° otáčania kľúčom. Mám štyri polohy zaistenia napínáku.

Pretože prichádza zima, teda dilatáciou sa budú drôty ešte viac sťahovať, treba nechať malú vôľu, lebo ten ťah na stĺpy a skrutky môže byť silný. Nechcem nič poškodiť ani pretrhnúť drôty, hoci tá 3.15 je mocná. Lenže aj ťah napínáku. Treba si uvedomiť, že vrchný drôt je 1,5 metra nad zemou, teda nad zemnou skrutkou, teda nad hypotetickým kĺbom. A ten moment by som sám držať nechcel.

Keďže som zohnal skrutky M16 dlhšie ako som pôvodne plánoval, na ich kraj som nasadil veľkú podložku a maticou M16 ju upevnil. Po napnutí všetkých drôtov nemajú napínáky tendenciu cestovať z boka na bok, tak je možné, že matice M16 na jar dám dolu a rozbruskou konce skrutiek odrežem.

Za sobotu a nedeľu som (okrem inej práce v záhrade) natiahol takmer všetkých deväť dvojíc vedení. Došiel mi totiž drôt (dnes už ho mám kúpený a v čase kedy čítate článok aj napnutý). Čistý čas odhadujem na osem hodín aj s prestávkami na čaj alebo kávu. Po napnutí všetkých troch radov (postupoval som odspodu a po napnutí horného radu som musel spodné ešte došpanovať) som uvoľnil a došpanoval aj spodný drôt skrz stĺpy. Asi o tri centimetre.

Síce na etapy, ale ešte včas som dokončil nie len konštrukciu vinohradu, ale aj vedenie prútov. Na jar môže Olinka zapestovať kmienky, ukotviť ich s spodnému drôtu a nové výhony fixovať k trom radom nového vedenia. Niektoré korene už tento rok naznačili malými strapčekmi, na aké hrozno sa môžeme tešiť. Aby nevymrzli, o to sa postará mulč okolo mladých rastliniek.

Pre záhradkárov, ktorí nemôžu alebo nechcú investovať do vybudovania malého vinohradu priveľa fyzickej námahy a priveľa robotníkov hostiť na svojom pozemku, je stavba vinohradu za pomoci zemných skrutiek a oceľových stĺpov najlepším riešením. Všetko som totiž dokázal urobiť sám a ak rátam čistý čas práce, tak aj rýchlo. Nepotrebujem krumpáč na kopanie jám ani zemný vrták, nepotrebujem miešačku na betón, nepotrebujem elektrinu ani dvoch „sprostých a mocných“ na nosenie ťažkých betónových stĺpov. Ani riešiť, čo s nakopanou zeminou. Dovolím si tvrdiť, že aj priame náklady na materiál sú u oboch postupov porovnateľné. Len ak vám zvýši cement a nemáte ho kde rýchlo spotrebovať, stvrdne a vyhodíte ho. Štrk môže zavadzať. Rezervný oceľový stĺp aj zemnú skrutku odložíte a použijete kedykoľvek. Či už na ďalší vinohrad alebo plot.