Všade panuje zima, v noci mrazy klesajú pod mínus desať stupňov, na lúkach leží sneh. Nebyť tých zmrznutých uší a skrehnutých rúk, dalo by sa povedať, že romantická zima. Cez deň ale mrazivý vzduch ohrieva slnko a vtedy je celý deň krajší. Tak sme využili takýto krásny zimný víkend a zašli sa pozrieť, ako to vyzerá v našej záhrade, keď v nej panuje zima.
Keď v záhrade vládne zima, stromy a rastliny spia. Ten pokoj je však fascinujúci. Biela perina zakrýva trávu, stromy bez listov skrývajú svoje suché časti. Ktoré konáre budú musieť preč, pretože už nerodia, sa uvidí až neskôr. Avšak už teraz zvažujeme, kam umiestnime búdky pre vtákov, kde budú krmítka a kde bude stáť hmyzí hotel.
Vieme, že spevavé vtáky ochraňujú stromy pred škodcami. Aby sa ale dožili jari, je treba im pomôcť. Preto ich v mrazoch prikrmujeme aj v terajšej malej záhradke, aby si zvykli na našu záhradu aj na to, že tam vždy nájdu niečo pod zub. A v novej záhrade im pripravím aj vtáčie búdky. Vlastne sa tak staráme o biologickú ochranu našich stromov, ušetríme peniaze a nemusíme striekať stromy chemickými postrekmi.
Rovnakú biologickú ochranu záhrady poskytujú predátori z ríše hmyzu. Dôležité pre záhradu sú ale aj opeľovače, teda čmeliaky a divé včely, pre ktorých bude hmyzí hotel tiež domovom. V neďalekej záhrade sme videli niekoľko včelích úľov, ale nie je nad to mať svoje vlastné 😉
Ohradená je len dolná polovica záhrady, vrchná časť je bez plota a na konci plynule prechádza do lúky nad záhradami. Prirodzenú hranicu tvoria kríky a plano rastúce stromy z náletu. Bude to pekné miesto na letné prechádzky.
Z rovnakého miesta pohľad do záhrady ukazuje, že po plody šípky, plné vitamínu C na čaj na zahriatie aj proti prechladnutiu či chrípke nebude ďaleko. Rastú priamo na našom pozemku a na nás bude len postarať sa, aby mali svoje miesto a „nehádali“ sa s ostatnými ovocnými stromkami.
Okrem šípiek nám tam rastú aj trnky. Čo sme nenašli, to je lieska. Tú presadíme zo starej záhrady a určite ešte nejakú dokúpime. Chceme mať záhradu pestrú a mať vlastnú úrodu rôzneho ovocia.
Vrchná časť záhrady je lúka bez drevín. Plánujeme tu kvetovú lúku, neskôr, keď dokončíme ohradenie proti zveri, chceme sem vysadiť ďalšie ovocné dreviny. Na údržbu lúky si musíme kúpiť aj vhodnú kosačku. Z konca záhrady je na celý pozemok nádherný výhľad a vždy sa mi tu na pery derie jeden reklamný slogan: „Ale je tu krásne!“
A hoci mrzlo a sneh vržďal pod nohami, prešli sme sa v žiari januárového slnka po celom našom novom pozemku a plánovali, čo kam príde, kedy to urobíme a čo všetko si musíme zaobstarať, prípadne koho požiadať o pomoc. Čaká nás v tejto záhrade veľa roboty, ale iste aj veľa radosti a dúfam, že takto o rok vám budem môcť ukázať nové fotky, na ktorých uvidíte, ako sa nám darí naše plány uskutočňovať.
