V prvý augustový deň sme sa zašli medzi dažďom pozrieť do starého sadu, ako to tam vyzerá. Hneď po prechode bránkou som urobil nemilé zistenie. Na tráve, ktorú som len nedávno pokosil, sú malé čierne bobky. Otázky boli dve: Ovce alebo srny? A kadiaľ?
A potom ešte jedna: Akú škodu nám urobili? Ani nás tak netrápili staré slivky, hrušky či čerešne, ale tých dvanásť egrešov a ríbezlí, dva muchovníky, sedem malých liesok a štyri mladé stromky, sadené minulú jeseň.
Cestu, kadiaľ sa dostali k nám do sadu ovce, nevieme či len jedna alebo ich bolo viac, sme našli celkom ľahko a rýchlo. Rovno vedľa bránky, ktorou sme vošli aj my. Pletivo od starého dreveného stĺpa bolo odtlačené, pretrhli staré drôty a vtlačili sa k nám za čerstvou pašou. Keďže zvyšné drôty z montáže pletiva minulý rok mám na stĺpoch práve pre náhle prípady súrnych opráv, netrvalo dlho a pletivo som pripevnil k stĺpu tak, aby sa ovce už dnu nedostali.
Ešte musím pridať jeden drôt na elektrický ohradník u suseda, zdá sa, že sa ovce pretlačili širším miestom medzi ohradník a náš plot a dobre sa napásli. A tak, ako vošli, sa aj vrátili späť. Hoci bobky vyzerali byť čerstvé, nanajvýš deň staré, na pozemku sme už nijaké ovce nenašli. Ani iné miesto s prerušeným oplotením.
Do vzdialenosti asi 20 metrov v kruhovej výseči boli obžuté semenáče sliviek a čerešní, ovečky si pochutili na mladých listoch. Naše nové kríky a stromčeky sú v poriadku, sú ďalej od miesta vniknutia.
Provizórna kovová bránka útoku odolala, pozornosť musím venovať napojeniu starého pletiva na stĺpik, na ktorý príde drevená bránička. A trošku zúžim priestor medzi bráničkou a ohradníkom. Aj tak som plánoval koncom augusta venovať viacej času kontrole oplotenia a dokončeniu niektorých detailov. Najprv však budem musieť zase popri plote pokosiť trávu a nálety. Mocnú kosačku na to mám.
