Čerešňových stromov máme deväť veľkých a nejaké krpaté, čo musia dorásť. A pribudnú k nim ďalšie, podľa všetkého. Nie, nijaké stromy sme nekupovali, oni sa len tak náhodou u nás vyskytli, ako vždy často. Lenže na nie najlepšom mieste, ako vždy často.
Už som to písal v minulosti, že sme pred desiatimi rokmi spílili dve suché hrušky a odvtedy na tom mieste stále vyrastali výmladky, až kým sme jednému nedali kolík a začali sa oň starať ako o poriadny strom. Výmladky zmizli. Dobrá lekcia do života pre človeka, čo sa pozerá okolo seba.
A Olinka sa pozerá, podchvíľou vidí nejaký gaštan alebo morušu v tráve, takže už máme plno stavebných kalfasov, v ktorých rastie nejaký stromček, kým mu nájdeme definitívne miesto alebo kým dokončíme plot okolo „dvojky“ záhrady. A veľa takých stromčekov už rastie aj za bránou aj v sade. Veľa ovocných stromov sme kúpili, ale ešte viacej sme ich nekupovali 😀
Tentoraz som sa dobre pozeral ja. Pri kontrole „za kurínom“, kde som spílil jednu čerešňu, lebo bola veľmi blízko od dvoch krajných, som objavil tri výmladky čerešne. Pekné malé rastlinky. A keďže všetky tri čerešne mali rovnaké a rovnako chutné plody, je veľký predpoklad, že ak tie tri stromy, podľa hrúbky kmeňa, vyrastali postupne jeden po druhom práve z plodu tej predchádzajúcej čerešne, budú aj tieto mladé stromčeky po vyrastení plodiť rovnako veľké a chutné skoré čerešne!
Tak sme po daždi, keď pôda nie je veľmi suchá a tvrdá, zobrali náš antikorový rýľ, čo niečo vydrží, že tie tri stromčeky vykopeme a dáme do nádob, aby sme ich neskôr zasadili na trvalé miesto. Tri čerešne sa hodia a keby aj nie všetky sa ujali, vždy to bude dobré.
Už pri prvej sa ukázal problém s vykopávaním, nešlo to ľahko. Zakrátko sa ukázalo, prečo. Stromček nevyrástol z kôstky, ale z koreňa! No ale šetrne sme ho vybrali, jamu dobre zahrabali a šli si po ďalší.
Situácia sa zopakovala! Všetky tri stromčeky vyrastali priamo z koreňa! No tam, kde rástli, by sme ich nemohli nechať, museli by sme ich skosiť. Tak pri sadení do nádob okrem dobrého substrátu dostali na odseknuté korene aj osvedčený zakoreňovací prášok, aby sa dobre ujali. Snáď všetko dobre dopadne.
Len po tomto zistení musím zrejme poopraviť svoj názor na vznik tých troch čerešní. Asi neboli sadené gazdom, lebo nie sú v priamej línii. Nevyrastali naraz, lebo mali každá iný priemer kmeňa. A zrejme ani nevznikli z kôstky tej predchádzajúcej. Asi sú všetky tri z jedného koreňového systému. Možno tú prvú niekto vysadil, možno aj vrana, ale druhý a tretí strom mohli vyrásť z koreňa ako výmladok, rovnako ako teraz vyrástli tieto tri, po spílení stredného stromu. Ako dobre, že ja pne po stromoch nijako mechanicky ani chemicky nelikvidujem, ale nechávam všetko na prírodu.
Ak je táto moja nová „teória o vzniku čerešní“ správna, tak potom aj nové stromčeky z týchto troch výmladkov budú mať rovnaké ovocie, ako prvé tri, dnes už dva, stromy. A to je dobrá správa! V sade nám asi dva staré stromy čerešní odchádzajú a aj za bránou sa nám dobrá a chutná čerešňa bude hodiť.
