Na Silvestra sme sa zobudili do málinko zasneženého rána. A celkom skoro sa vyjasnilo a začalo opäť svietiť slnko, hoci bolo stále pod nulou. Solárnici by sa tešili, ale sneh na paneloch mi radosť skazil. Tak som sa pustil do práce.
Pod tenkou vrstvou snehu sú solárne panely schopné vyrábať, ale len ako za zamračeného dňa. Čo je teda žalostne málo, najmä keď v baterke je tak polovica toho, čo sa do nej zmestí. Teda to nie je na nijaké vyskakovanie si s elektrinou, ako v lete. Nachoval som sliepky a pripravil si náradie.
Rúčku stierky na okná som nadstavil dlhým agátovým kolíkom za použitia šikovných sťahovacích pások zo suchého zipsu. Našťastie máme panely celkom nízko, tak na ne takto dosiahnem zo zeme, s výnimkou tých horných dvoch. Takže nehrozí pád z terasy či strechy alebo rebríka, ako sa to už niekoľkým majiteľom solárnej elektrárne stalo 🙁 Keďže začalo padať, keď mrzlo, sneh bol studený aj panely, takže neprimrzol a prašan sa dal ľahko stiahnuť z panelov na zem. A keďže svietilo slnko, panely sa rýchlo zohriali a rozpustil sa aj ten posledný zvyšok snehu, čo na nich po stiahnutí stierkou zostal.
Po južných paneloch prišiel rad aj na západné, ktoré sú ale v decembri takmer stále v tieni domu a ich reálna výroba za slnečného dňa je smiešna, oveľa viacej vyrobia, keď je zamračené. Alebo až vo februári 😎
Celý telocvik mi trval pätnásť minút, ale oplatil sa. Z pôvodných 200 W vystúpal okamžite výkon na 1050 W a to už bolo badať aj na baterke, že sa jej zlepšuje nálada 😉 Hoci sú dni krátke a susedova strecha aj kopce na východe a na západe skracujú solárnický deň o viac, ako dve hodiny, takýto slnečný deň dá dosť energie na minimálne jeden ďalší deň, samozrejme bez bojlera 🙁 Ale aj to je lepšie ako nič. A keďže je po zimnom slnovrate, tak už by to malo byť len lepšie.
