Slniečko svieti každý deň len v romantických filmoch. Realita je preto realita, lebo je úplne iná, ako idealistické predstavy. Ale aj tak som rád, že máme svoju solárnu elektráreň, lebo nám dovoľuje robiť veci, ktoré by sme si bez nej možno aj rozmysleli.
Kým elektrickú zásuvku na stene bytu, napojenú na elektromer pri vchode a ďalej na káble do distribučnej sústavy je možné (s istým teoretickým obmedzením) považovať za neobmedzený zdroj (je v nej neobmedzené množstvo elektriny), stačí len zaplatiť po odpočte príslušný nedoplatok 😉 , tak fotovoltická elektráreň je zdrojom obmedzeným. Elektriny je v zásuvkách FVE len toľko, koľko ste si vyrobili, prípadne uložili do akumulátorov. A za túto elektrinu je potrebné zaplatiť dopredu 😉
Nezáleží len na tom, koľko máte panelov na streche a akých výkonných, ani na tom, akú veľkú máte baterku. Tieto hodnoty určujú len to, koľko maximálne elektriny viete vyrobiť za deň a koľko maximálne elektriny viete uložiť. Teda koľko maximálne môžete spotrebovať v domácnosti, keď svieti a keď je plná baterka. Lenže keď nesvieti alebo svieti len občas, ani tá baterka nebýva plná 😉 A keď do toho máte veľkú spotrebu…
Ako keď sa pečú lekváre. Sa to nezdá, ale päť kilo zmesi ovocia je v elektrickej rúre sporáka zhruba päť hodín, a aj keď termostat striedavo vypína a zapína pre udržanie nastavenej teploty, tak zhruba polovicu toho času obe špirály hrejú. A žerú elektrinu. Aj keby panely išli na plno, toľko nevyrobia, časť ide teda z baterky. A k večeru vyrábajú menej, takže väčšina z baterky. A cez deň plávajú po oblohe oblaky, takže zase väčšina z baterky. Aspoň že sa trochu nabíjajú, keď ten termostat na chvíľu vypne.
Samotné upečenie lekváru by sme zvládli ľavou zadnou. No ak sa pečie tri dni za sebou (my máme všetkého veľa 😀 ) a k tomu sa aj sterilizuje (na desať minút sterilizácie ide rúra asi 40 minút, kým sa začne voda v pekáči vyparovať), ráno čerpadlo ťahá od 500 do 800 litrov vody a občas treba aj elektrický bojler aspoň na hodinu zapnúť. A k tomu pri pečení a sterilizovaní musí ísť aj odvlhčovač a pri „strážení“ lekváru pracujem na počítači a svietim si v tmavej miestnosti. Vtedy mi aj kondenzačná stopa po lietadle robí vrásky na čele, nie to ešte polojasná obloha. Našťastie ešte si v noci nemusím prikurovať elektrickým olejovým radiátorom.
Musíme si dať aspoň jeden deň s lekvárom pauzu. A nie iba kvôli elektrárni. Lebo nazbierať slivky to je to najmenej. Ale potom ich očistiť a pripraviť je celkom zaberačka. Ale kam to smeruje, už musí byť každému jasné. Opäť budeme pridávať solárne panely, len čo dokončím pre ne konštrukciu. Viacúčelovú, samozrejme 😀
