Záhrada v kopci

Pekná nedeľa

Prvá augustová nedeľa sa nám obzvlášť vydarila. Celý deň svietilo slniečko, pofukoval mierny vetrík a my sme sedeli v tieni starej jablone pri grile alebo sa prechádzali pomedzi stromy a kvety v záhrade. Užívali sme si deň v prekrásnom prostredí v kruhu rodiny. Mali sme na to dôvod.


Nie, že by sme nedokázali si užívať aj bez oficiálneho dôvodu, ale tento raz to bolo niečo extra. Olinkin syn slávil okrúhle jubileum a tak sme sa dohodli, že sa spolu so starými rodičmi stretneme u nás na záhrade a niečo dobré si ugrilujeme.

Keďže na sobotu deň predtým bol predpovedaný dážď, piatok popoludní som venoval úprave priestoru. Pokosil som trávu na chodníku z dvora k jabloni a k bráne, vytvoril „náučný chodník“ pomedzi stromy a kríky. Jednak aby sa dali lepšie polievať papriky a paradajky pod stromami, aj oberať úroda a tiež aby sme mohli návšteve urobiť peknú exkurziu po záhrade. Olinka trávu pohrabala a samozrejme ňou namulčovala rastliny aj vŕby pri plote. U nás tráva nepríde navnivoč, ani keď ňou nekŕmime. A cestou domov sme sa zastavili nakúpiť niečo na gril.

V nedeľu predpoludním sme naložili auto nie len dobrotami v autochladničke, tortou, ale aj šálkami, taniermi, príbormi, kávou… No bolo toho dosť 😉 Pre seba si všetko odvezieme v dvoch prútených košíkoch, teraz sme si museli pomôcť viacerými krabicami. Nacúval som do dvora čo najbližšie k domu, aby sa predo mňa po bránu zmestili ešte dve autá. Ostatné budú musieť parkovať vonku.

Okrem grilu a zásoby grilovacích brikiet sme preniesli do tieňa jablone štyri plastové kreslá a starú drevenú lavicu po Olinkinom starom otcovi, ktorú som na strešnom nosiči v týždni previezol zo starej záhrady, nech sa všetci pomestíme. Ďalej dva stolčeky a ešte malé stolčeky, tých nie je nikdy dosť, zrejme sa výrobe ďalšieho v blízkej budúcnosti nevyhnem. Potom sme natrhali čerstvé šalátové uhorky, červené paradajky aj zelené papriky a pripravili všetko na príchod hostí.

Tí nenechali na seba dlho čakať, takže som podpálil plne naložený gril a kým sa rozhorel, sedeli sme pod jabloňou a debatovali. Keď nastal ten správny čas, na rošt putovala krkovička, ktorá sa mi dnes obzvlášť vydarila a všetci hostia si pochutnávali. Zajedali každý podľa svojej chuti pšenično-ražným chlebom z obchodu alebo Olinkiným čerstvým kváskovým chlebom, ktorý doma napiekla alebo nakrájanou čerstvou zeleninou. Ja som dal prednosť poriadne veľkej a proti-európsky zahnutej šalátovej uhorke, prekladal som to chutnými paradajkami. Po krkovičke našli svoje miesto na grile bernské klobásky, obalené v šunke, mňam, a chlieb, z ktorého som vytvoril hrianky. Mali sme pripravený aj tretí chod, grilované cukety (veľké ako detská noha), ale všetci tak fučali, že sa do nich už nič nezmestilo. Na zvyšku uhlia som ogriloval na plátky nakrájanú tekvicu hokkaido, ktorých je tiež plný záhon 😀

V príjemnom prostred sa míňala aj voda a dobre padol tieň aj na deke 😉 Kým sme sa „prepracovali“ ku káve, museli sme si všetci trochu oddýchnuť. Niekto na deke, niekto prechádzkou na koniec záhrady, odmenou boli sladké divé černice. Po takejto prestávke dobre padla aj ovocno tvarohová torta a káva.

K dobrej pohode určite pomohlo nie len pekné počasie a dobré jedlo či čerstvé pochúťky zo záhrady, ale aj ticho a kľud, ktoré tu na dedine panuje. Prítomní nie len chválili, ako im je tu s nami dobre, ale aj ich tváre vyžarovali spokojnosť a pohodu. A nás potešila pochvala za to, čo sme tu za necelý pol rok dokázali zo starej zanedbanej záhrady vytvoriť.

Keď sme sa podvečer rozchádzali a hostia štartovali svoje autá na cestu späť domov, hrialo nás potešenie, že sme dokázali pripraviť taký skvelý deň a že sa všetci u nás dobre cítili. Až vtedy si Olinka uvedomila, že všetci boli takí uvoľnení a spokojní, v dobrej nálade a nikoho nenapadlo urobiť aspoň jednu fotografiu! Takže tento deň ostane len v našich spomienkach.

Prežili sme fakt skvelú a príjemnú nedeľu. Tak skvelú, že verím, že si ju nie len my dvaja budeme chcieť nie raz zopakovať. Naša záhrada je miestom, kde si nielen dopestujeme zdravú zeleninu a ovocie, ale kde si aj perfektne oddýchneme a naberieme nových síl. A je zjavné, že nie len my dvaja.


Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.