Posledné roky sa nám, a nie len nám, stáva, že časť výsevu zeleniny nevzíde a aj priesady bývajú poničené. Za všetko môže bujný pôdny život. Keď sú semiačka kupované, naštve to dvojnásob. Nakoniec sme, inšpirovaní internetom našli zaujímavé a fungujúce riešenie.
Vždy, keď sa mi niekto sťažoval, že mu semiačka nevyšli, som mu citoval jednu malú poznámku z Danekovho webu, že keď cestoval po Novom Zélande, nikto tam nesial do pôdy, pretože by všetko vyžrala háveď v nej žijúca. Že všetko vysádzajú ako hotové priesady. No viete si predstaviť vysádzať priesady mrkvy alebo petržlenu? Priesady uhoriek, kalerábu, to nám príde normálne.
No ale prečo sa baviť o priesadách, vysiatych do osobitných nádob a potom presádzaných ako malé rastlinky do záhonov, keď to môžeme urobiť jedným vrzom? V minulosti sme skúšali niektoré rastliny vysiať do hranatých kalfasov, ponorených do pôdy. Samozrejme, pre vodný režim boli vybavené patričným počtom patrične veľkých otvorov na dne a bokoch. No a tieto diery využila aj oná háveď a zdecimovala nám nie len reďkovky, ale aj mrkvu. Tadiaľto cesta nevedie.
Riešením je nechať nádoby nad zemou. Ako primerane veľké a primerane lacné sa nám javia stavebné vedrá o objeme 20 litrov. Ľahké, lacné, z plastu, takže nezhrdzavejú a dlho vydržia. A keď ich kúpite na internete dvadsať naraz, tak ani to poštovné nie je také hrozné po prepočte na kus.
Stavebné vedrá nemôžu byť deravé a vedrá pre záhradkára diery musia mať. Tak som do každého z nich vyvŕtal Forstnerovým vrtákom priemeru 20 mm štyri diery nad dnom tak, aby spodný okraj bol asi 2 cm nad dnom. To zaistí, že voda úplne z vedra nevytečie, trochu zásoby v ňom ostane, ale ak je vody priveľa, má kadiaľ odtiecť, aby korene nezhnili.
Do takto pripravených vedieť už môžete vysievať. Pravda, najprv ich musíte naplniť substrátom. My sme zmiešali asi 20 ročný zvetralý maštaľný hnoj so zeminou z výkopu na záhrade. A potom už vysiali rukolu, reďkovky, mrkvu, jahody, paradajky a dokonca zemiaky. Hotové vedrá sme postavili väčšinou na vyvýšenú podložku, aby sme sťažili najmä slizniakom dostať sa k šťavnatej pochúťke.
Samozrejme, že takéto nádoby je potrebné častejšie zavlažovať, ako klasický mulčovaný záhon, ale starostlivosť o ne bola radosť, keď sme videli, ako vo vedrách všetko prosperuje!
Aká je úroda vo vedrách?
Mohol by som napísať, ale neviem to úplne presne. Mnohé z vedier sme pred prvými mrazmi preniesli do starého domu, a mnohé tam sú doteraz. Ale v podstate sa dá po kontrole niekoľkých vedier zemiakov povedať, že vychádza asi jedno kilo zemiakov z jedného vedra s jedným zasadeným zemiakom, asi 50 gramovým. Bez prihŕňania, bez okopávania, bez striekania. A bez skladovania v pivnici a strachu z vyklíčenia. Skladované sú vo vedrách, bez vňate, vyberú sa pred plánovaným nedeľným obedom.
Mrkiev bolo tiež celkom dosť, aj keď neboli všetky úplne rovnako veľké, zrejme by to chcelo ľahší substrát. Paradajky rástli obstojne, ale predsa len im vyhovuje, keď môžu mať dlhší koreň.
Substrát nemusí byť problém
Samozrejme sebestačnosti a nezávislosti neprospeje vysievať a vysádzať desiatky vedier do kupovaných substrátov. A ani kopať veľké jamy na záhrade nie je najlepší nápad, nech už máte pozemok akokoľvek veľký. Riešením je samozrejme kompostovanie všetkého zeleného zo záhrady, či už uprostred sezóny alebo po skončení pestovania zeleniny. U nás v komposte končí aj tráva z kosačky, keď jej je náhodou prebytok a tiež trus z kurínov. A samozrejme štiepka z niekoľko sto koreňov vŕby prútikárskej. Kompostéry máme tri a pripravujeme štvrtý – máme fakt veľký pozemok. No a keď už raz máte množstvo rastlín vo vedrách aj väčších kalfasoch a raz za čas ich presádzate do pôdy alebo jednoročky likvidujete, tak stačí „starú“ zem obohatiť kompostom a znova použiť v ďalších, vlastne tých istých, nádobách.
Veľká výhoda je mobilita. Má prísť obdobie dažďov? Jednoducho vedrá prenesieme na gang alebo inam pod aspoň čiastočnú strechu a nemusíme sa báť premokrenia. Podobne sa dá regulovať aj množstvo slnka/tepla.
Zimné uskladnenie je bez problémov
Ako školák som sa často zúčastňoval zemiakových brigád. Zemiaky sme nemuseli vykopávať, stačilo ich len zbierať za vyorávačov alebo „čertom“. No aj tak z toho dosť bolel chrbát od večného zohýnania a ruky z nanášania ťažkých vedier. V domácich podmienkach zber zemiakov nemusí trvať dlho, ale vykopávať ich, zbierať, odnášať – to je rovnaká drina. A potom ich preberať a oddeľovať zhnité, aby nepokračovala skaza tých ešte dobrých – zažil som tiež ako školák na prázdninách u starkej.
Úroda z dvoch vedier
Zemiaky alebo mrkvu sme odniesli do starého domu, je tam primeraná vlhkosť a nemrzne. Zemiaky bez vňate boli uložené tri vedrá na seba a posledné prikryté veľkou plastovou miskou pod črepníky, aby sa do nich nedávali myši. A vždy, keď bolo treba, sa jedno či dve vedrá prevrátili a zemiaky „vykopali“. Ešte aj teraz koncom marca máme čerstvé „skoré“ zemiaky od jesene. Rovnako tak mrkvu. Od budúcej sezóny bude všetko vo vedrách vo vlhkej polozapustenej pivnici.
A to nás tu celý čas presviedčate, aké úžasné a takmer bezpracné je pestovanie zeleniny v zamulčovaných záhonoch, a akú skvelú máte úrodu. A nakoniec z vás vylezie toto … :D:D:D:D:D:D
No a nemáme skvelú úrodu a nie je pestovanie na mulčovaných záhonoch fungujúce a dobré? Málo je tu textu aj fotiek? A aký súvis má tento článok s tým? By ma zaujímalo vaše nastavenie, keď ste schopný takto komentovať.
Prvými 2 vetami tohto článku sám priznávate problémy (a nielen vaše) pri pestovaní vo voľnej pôde s bohatým pôdnym životom: 😉
„Posledné roky sa nám, a nie len nám, stáva, že časť výsevu zeleniny nevzíde a aj priesady bývajú poničené. Za všetko môže bujný pôdny život.“
Takže nakoniec ako, keď nás niekoľko rokov presviedčate, že pestovanie v zamulčovanej voľnej pôde je super a každý, kto to robí inak, je hlupák s klapkami na očiach.
Ak som Vás dobre pochopil, z mojich článkov vyvodzujete, že dôvodom nevzídenia množstva semien priamo vysiatych do pôdy v záhrade je permakultúrny spôsob pestovania a mulčovanie. Toto keď poviem Daněkovi v Trenčíne, bude sa rehotať a za brucho chytať až do konca výstavy. Najmä ho zabaví, že podľa Vašej teórie je celý Nový Zéland permakultúrny a zamulčovaný 😀
Zaujímavé by bolo podľa Vašej teórie vysvetlenie, prečo rovnaký problém (v našich zemepisných polohách) majú ľudia, ktorí permakultúru a mulčovanie nepoužívajú a dokonca o nej ani nepočuli. Viď aj Vami citované prvé dve vety tohto článku. A ak som Vás presvedčil, že ste hlupák, tak ma to mrzí. Pretože len ukazujem ľuďom, že sa môžu menej nadrieť 😉
Keď si kladiete nesprávne otázky, dostanete nesprávne odpovede. Z nesprávnych záverov príjmete nesprávne opatrenia. Svet okolo nás sa mení, nič nie je, ako bolo a nič nebude, ako je. Niekto sa koncentruje na nepodstatné maličkosti, ako napríklad hľadanie vinníka zmien, a uniká mu celý koncept. A niekto sa venuje hľadaniu riešení, prispôsobeniu sa podmienkam, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Vždy je dôležité, čo je cieľom. Ale ako vravím vždy často: Nič nemusíte, prežitie nie je povinné.
Prosím, odpustite si tú demagógiu a vkladanie nejakých teórií do mojich úst (klávesnice). Žiadne teórie si nevyvodzujem, iba dávam do kontrastu vaše mnohoročné presviedčanie o perfektnosti permakultúrneho pestovania, a jeho popretie spomínanými vetami v úvode článku. Ak to, čo ste napísali, pravda nie je, a mysleli ste to vlastne inak, očakával by som, že to uvediete na pravú mieru. Ale namiesto toho jednoduchého vysvetlenia tu fantazírujete o „mojich teóriách“. Zvláštny prístup k niekomu, kto sa permakultúrnym prístupom inšpiruje a mnohé práce v rámci možností robí v tomto duchu. Asi je teda vaším cieľom ľudí od tohto odradiť?
Nepochybne existuje priestor, v ktorom to, čo ste napísali, dáva zmysel. Ak Vám taký svet vyhovuje, ostatní s tým problém nemajú. Vami popisovaný „kontrast“ je teória, záver, alebo nazvite akokoľvek, kde si sám vyvodzujete nejaký rezultát, ale nejdem opakovať, čo som napísal vyššie, veď tú „pravú mieru“ som uviedol, len ju zrejme nechcete vidieť.
Mnoho ľudí si myslí, že budú úspešní, keď budú kopírovať to, čo úspešnejší robia. Neuvedomujú si, že treba kopírovať to, ako úspešnejší myslia.
Prajem pekný deň a príjemné sviatky.
Škoda, že nedokážete pochopiť, že nepíšem žiadny názor, ale iba sa vás pýtam na upresnenie!
Takže odmietate vysvetliť ten rozpor, že vám vďaka permakultúre bohatý pôdny život ničí zeleninu. (Ne)ďakujem za vašu (ne)ochotu, už vás teda nebudem obťažovať a vaše narcistické opisy si teda ponechajte sám pre seba, keď nestojíte o komunikácii s tými, koho zaujímajú vaše skúsenosti, aby sa inšpirovali či vyvarovali prešľapov. Bohužiaľ vaše odrádzajúce správanie je na mňa príliš silná káva. Zbohom. :/
Pingback: Začína boj proti slimákom - Moja záhradka
Pingback: Zeleninu môžete pestovať aj vo vedrách - Naše hobby