Prečo nechceme smartfóny

Keď občas pred našimi známymi vyberieme naše mobilné telefóny, prekvapí ich, že máme tie „staré“ a tie „nemoderné“ klasické tlačítkové mobilné telefóny. A občas sa pýtajú, prečo nemáme „už“ tie nové, dotykové a „múdre“ smartfóny. Prečo?

Na úvod použijem jeden zo svojich obľúbených heftov: To, že je niečo bežné ešte neznamená, že je to normálne. No ale podľa vkusu každého súdruha, to je druhý bonmot.

Takýto smartfón Blackberry 9700 Bold som používal už v roku 2011, teda v dobe, kedy Android placky s nekvalitnými malými displejmi sa ešte len učili niečo iné, ako písať SMS a zavolať niekomu. V inom svojom článku som vtedy napísal:

Pokiaľ tento systém nepoznáte, vedzte, že Blackberry nie je len mobilný telefón, ale je to celý komunikačný systém. Vo verzii BIS (Blackberry Internet Service) si môžete nechať všetky emaily z bežných účtov presmerovať na BIS server (je v Londýne) a pomocou mobilnej dátovej siete ich dostávať do svojho prístroja. Niekedy je mail v mobile skôr, ako napríklad v gmaile! Navyše je celá komunikácia cez Blackberry šifrovaná a to tak, že to niektorým vládam dokonca prekáža! Rovnako pohodlne a rýchlo môžete maily aj odosielať a priložiť fotky urobené vstavaným fotoaparátom. Blackberry bez problémov zvláda prácu s dokumentami MS Office vrátane ich editácie(!) alebo pdf.

Väčšina prístrojov výrobcu RIM z Kanady má na pohľad malý displej, no zato veľmi kvalitný a pod ním plnohodnotnú klávesnicu, ktorá je tiež veľmi kvalitná a jej používanie je silne návykové. Bez problémov napíšete mail alebo krátky dokument. Jedinou nevýhodou je absencia kláves s diakritikou (na rozdiel od Nokia E72).

A v ďalšom o niečo neskôr aj toto:

Až do príchodu dotykových smartfónov a skorotabletov s obrovským displejom boli prístroje BlackBerry kanadskej firmy RIM charakteristické plneobsadenou klávesnicou pod nie veľkým, zato kvalitným displejom. Zástancovia mobilov s Androidom Blacberry mobilom vyčítali slabý procesor a malú pamäť, sami však netušiac, je OS Blackberry je tak efektívny, že aj s papierovo slabším HW vybavením pracoval oveľa rýchlejšie a úspornejšie. Veď baterka na Blackberry vydržala bežne poldruha dňa práce, počas ktorej bol prístroj neustále na wifi, sem tam nejaká SMS a telefonovanie. Maily tento systém prijíma okamžite, nie v dávkach, ako iné konkurenčné systémy. A keby sa OS Blackberry „pohyboval“ na nadupaných Android zariadeniach, tak by mu originál Android nestíhali ani pozerať na päty. Dokonalá ergonómia a skvelé možnosti nastavení sú už len čerešničkou na torte kvalitného mobilu pre manažéra.

Daňou za to je neustála pozornosť, ktorú mu venujete. Ak je totiž prístroj v koženom puzdre, vybavenom magnetmi pre ovládanie prístroja, tak je štandardne nastavené, že pri príchode emailu prístroj nezazvoní žiadnou z množstva melódií, ale len zavibruje. Dosť na to, aby ste si všimli, že niečo prišlo do schránky, alebo do schránok, ktorých samozrejme môžete mať nastavených viacej. Spolu s tým sa zmení farba blikania signalizačnej diódy na vrchu prístroja.

Takže to rozhodne nie je tak, že by som nevedel so smartprístrojmi pracovať či mi chýbali v tomto smere skúsenosti 😉 Som ajťák a mnohé veci som používal skôr, ako sa dostali bežným ľuďom do rúk 🙂 Moji kolegovia vtedy zatúžili po novinke iPhone, tak som im zariadil u dodávateľa, že ich dostávali za euro, slovom jedno euro. A k nim sme mali všetci takmer neobmedzené volania a dáta (v r. 2011-2012). To len na dokreslenie, v akej firme a s akými technológiami som pracoval, keď sme mali také možnosti. No a ten Bold bol tretí prístroj, ktorý som paralelne používal. Popri druhom pracovnom a treťom čisto súkromnom.

Toto je ďalší prístroj z tých čias. Dnes už má pätnásť rokov a za sebou jednu malú opravu. Už ho na internet, maily a web nepoužívam, slúži výhradne na telefonovanie a SMS, ale výborne sa pároval so staršími handsfree sadami, dodatočne montovanými v autách tej doby, čo bol prípad aj môjho Mondea, s ktorým som takmer denne brázdil cesty krajín V4. A dá sa ovládať českými hlasovými povelmi, na rozdiel od toho Bolda, ktorý to vedel len v angličtine a ešte aj mená volaného sa museli „spelovať ingliš“ 😀

Nokia je kovová, pár razy už mi za tie roka spadla 🙂 Už ani neviem koľkú baterku v nej mám. Originál vydržala dva týždne, pri plnom využívaní som ju nabíjal vždy cez víkend, stačilo to. Na rozdiel od Blackberry, to som nabíjal radšej každý večer.

No a Olinka mala rovnaký mobil (softvérovo a technologicky) len so štandardnou mobilovou klávesnicou a v štíhlejšom prevedení, s LCD na stojato. Že nás všetky tie prístroje stály smiešnosť, som už naznačil vyššie. Bežní ľudia používali „cenovo prístupnejšie“ plasťáky a menili ich potom po dvoch rokoch, keď „mali nárok“, lebo by dlhšie asi ani nevydržali. No po pätnástich rokoch sa Nokia e52 s Olinkou tiež rozlúčila a teraz používa iný kovový rezervný mobil z mojich zásob, kým vyberieme pre ňu nový telefón. Rezerva totiž kecá len v angličtine 🙂 No a SIM kartu odmietla vložiť do svojho Samsung A51.

Takže znova sa zopakovali dotazy, prečo nechce používať na volania a SMS ten smartfón, veď ho už má kúpený! Správne čítate, Olinka aj ja máme už roky niekoľko dotykových smartfónov. Jeden Samsung A50 je dokonca „priklincovaný“ v elektrárni ako dozorový displej monitoringu. Prečo? Lebo jednoducho zvýšil, škoda ho dať do bazáru, na „prácu“ mám ďalší výkonný smartfón, tak je v strojovni.

A takýto dotykovo-klávesnicový Blackberry Passport je odložený v krabici, lebo naozaj neviem, kam by som ho nosil.

A to je vlastne pointa tohto celého článku.

Mobil obaja nosíme celý čas pri sebe. Ako väčšina ľudí. Aj v záhrade, v pracovnom oblečení, pri práci so zeleninou, ovocnými kríkmi, kvetinami, slamou, senom, pri strihaní stromov alebo oberaní úrody, ja v montérkach, keď kosím, keď pílim palivové drevo alebo staviam zase nejaký prístrešok a pracujem so stolárskymi strojmi. Skrátka všade je samý prach, piliny, lístie, a tak. Zohýname sa, naťahujeme, krčíme a iné telesné cviky prevádzame a na žiadny veľký mobil v žiadnom vrecku nechceme dávať pozor alebo ho odkladať. A už vôbec nás v tú chvíľu nezaujíma, či prišiel nejaký mail. Malý odolný mobil vo vrecku, u Olinky ešte v ochrannej ponožke (doslova, na ochranu mobilov vyrobený kryt pripomínajúci detskú ponožku 😉 ), slúži na to, aby sa nám naši blízki dovolali, aby sme si my mohli zavolať komu chceme a tiež na to, aby sme sa my dvaja na našom celkom rozsiahlom a stromami porastenom pozemku, kde od jari do jesene nie je vidieť ani do tretiny, nieto ešte na jeho koniec, vedeli kontaktovať a nájsť 🙂 A v neposlednom rade, ak by sa nám niečo prihodilo, vedeli si zavolať pomoc. Veď koľkí ľudia už boli v situácii, že spadli, pochrámali si nohu a mobil na stolíku v druhej miestnosti…

No a na toto dotykový smartfón nepotrebujeme.

Maily si pozrieme, keď si na chvíľu sadneme oddýchnuť, keď máme pauzu alebo keď už máme večer po robote. Neobmedzený dátový paušál dovoľuje čokoľvek pozrieť na webe, záhradkárske alebo solárnické videá na Youtube alebo si zavolať pomocou šifrovanej end-to-end aplikácie Signal, vrátane posielania fotografií a iných súborov, alebo uskutočniť videohovor. Plus využívame desiatky prevážne technických aplikácií, vrátane tých záhradkárskych. Ale aj bazos.sk, bankové, a iné rôzne. A o ktorých vieme, aké údaje zaznamenávajú a aké sme im zaznamenávať nedovolili. A súčasne nám smartfóny slúžia aj ako fotoaparát a prezentačné médium.

Vôbec si nemyslíme, že by sme boli technologicky zaostalí. Len nechceme smartfóny používať na bežné telefonovanie a SMS. Skrátka málo vydržia, zaberajú veľa miesta, vyžadujú priveľa pozornosti, sú citlivé na zaobchádzanie. Namiesto toho máme radšej čo najmenšie a čo najpevnejšie „hlúpe“ telefóny, ktoré robia to, čo od nich chceme a vydržia neskutočne veľa. Ako „zlé“ zaobchádzanie, tak aj telefonovať na jedno nabitie. Hoci vy už viete, že o tú elektrinu nejde, máme jej dosť na nabíjanie všetkých našich mobilných a počítačových zariadení 😉