Zdá sa, že jahody nepoškodil jarný mráz a medzi bielymi kvetmi sa už objavujú prvé zatiaľ zelené plody. Teda do lekváru je ešte poriadne ďaleko. Ale o úrode sa rozhoduje práve teraz, teda o tom, koľko jahôd nakoniec zjeme a koľko skončí v pohároch na neskôr.
Jahody majú u nás niekoľko stabilných miest, vôbec ich pravidelne nepresádzame, ako ľudia, ktorí pre svoje uspokojenie ich pravidelne sťahujú po celej záhrade. Jahody sa dokážu obnovovať, tak ako celá príroda, samé a najlepšie pre ne urobíte, keď sa do nich nestariete. Poplazy alebo aj semená z dozretých a neobratých plodov zabezpečia ich neustálu obnovu a odumreté časti sa po čase rozpadnú, zostáva z nich mulč a z neho hnojivo. Jahody rastú tak bujne, ako burina, že ich každý rok musím kosačkou „umravňovať“, lebo by sme inak nemali po záhrade kade chodiť. Všetko čo prerastie mimo vyhradený koridor nemilosrdne vykosím. Jahody neokopávame, nehnojíme, nepresádzame. Nešaškujeme s nimi.
Jahody zaburinené alebo chránené a vyživované? Na tieto dva názory už existuje exaktná vedecká odpoveď
Ani ich nesadíme do čiernej fólie, aby mali korene v suchu a horúčave, aby sme mali dôvod sa sťažovať, že ich musíme každý deň zavlažovať. Pôvodne boli jahody mulčované hrubou vrstvou slamy, ale všetko je už tak prerastené, že slamu nevidno. Najmä pre veľké množstvo pýru a nátržníka plazivého. Burina, poviete si. A ja sa opýtam: Vy nechováte sliepky? My áno, preto odstránenú „burinu“ prebehnem elektrickou kosačkou so zberným košom a spolu s trávou vysypem sliepkam do výbehu, ušetrím za krmivo a vitamíny. Ako iste viete, za elektrinu do kosačky neplatím.
Tento rok sme už ale začali jedno jahodovisko opravovať. Časť jahôd musí preč, aby sa vytvorilo miesto pre novú vrstvu mulču, veď sa ony zase rozrastú. Nuž ale času je málo, tak som začal odstraňovať pýr, rastlinu z čeľade lipnicovité, ktorá je zaujímavá aj tým, že podobne, ako hrach ukladá dusík, koreňmi ukladá do pôdy uhlík, základnú zložku humusu, teda substancie schopnú nie len vyživovať rastliny, ale aj zadržiavať v pôde vlahu. Mulč a pýr je dôvod, prečo susedom jahody uschýnajú a my ich máme na vedrá a pečieme z nich lekvár.
Bolí vás z pomyslenia na vytrhanie toľkého pýru chrbát? A kto povedal, že to treba urobiť naraz, na jeden záťah? Je to ako s mamutom. Ten sa je tak, že sa najskôr nakrája na malé kúsky 😉
Popri inej práci sú teda jahody zbavené prebytku pýru, majú dostatok vlahy, humusu a teraz už aj svetla a tepla pre nadzemné časti a môžu začať postupne dozrievať. Burinou, pre väčšinu záhradkárov odpadom, som nakŕmil sliepky a nahradil im časť kupovanej podstieľky. Nakoniec tá burina, obohatená slepačím fosforom, skončí v kompostéri alebo na záhone Rozuma. A medziprodukt, slepačie vajcia, na našich tanieroch.
No povedzte, neoplatí sa pestovať jahody?
Pingback: Už sa to červenie - Moja záhradka