Divnému počasiu, vymykajúcemu sa obvyklému, sa zvykne hovoriť bláznivé aprílové. Zrejme nič nebude, ako bolo a na rôzne zvláštnosti si budeme musieť asi zvyknúť. Aby nám to zvykanie išlo ľahšie, tohoročný apríl začal naozaj zostra.
On už aj marec nebol úplne normálny. Tohoročná zima bola vcelku mierna, čo na jednej strane umožňovalo hoci pomaly ale pokračovať na rôznych vonkajších budovacích prácach. Len chýbal obvyklý mráz a snehová pokrývka, teda zásoby vody v pôde. No a koncom marca sa dostavil aj mráz. Na už rozkvitnuté broskyne, slivky…
Veľa kvetov na stromoch pomrzlo, ale koncom týždňa sa objavili nové, ktoré v čase mrznutia neboli ešte otvorené. Mínus sedem po teplých dňoch nepoteší žiadneho záhradkára.
No a v nedeľu do toho všetkého po na apríl horúcom dopoludní prišiel hustý dážď, ktorý krátko na to začalo sprevádzať klepkanie na strechu… Ľadovec. Krúpy ako hrach padali z neba asi päť minút a my sme spod striešky sledovali, aká nastane spúšť.
Stromy a kríky nie sú olistené, takže nebudú mať doderavené listy. Čo to ale spraví s kvetmi? Po asi hodinovom daždi, ktorý sme využili na ľahký obed s kávou sme skontrolovali, čo krúpy narobili v našej záhrade. Zdá sa, že všetko prežilo bez úhony.
No tento týždeň majú zase na tri noci udrieť mrazy s teplotou až do mínus šesť stupňov Celzia. Obávam sa, že mnohé skoré ovocie to na druhý pokus už nerozdýcha…
A na večeru sme mali krúpkovú polievku zo skvelého vývaru sliepky (samozrejme že našej) na šťave so smotanou. To jsou ty paradoxy, pane vachmastr.
