Opýtal sa ma sused, keď sme sa stretli v záhrade. Všimol si vraj, že keď bol skontrolovať svoje stromy, náš psík Rony voľne behal po celej záhrade. Vraj si myslel, že je zatvorený vo voliére, keď som v dome.
Nuž pes zatvorený vo voliére alebo uviazaný na reťazi pri búde je načo dobrý? Aby štekal? Potom naozaj platí, že pes ktorý šteká nehryzie. Ale ten náš malý zlatý plyšový mojkací pes si zahryzne rád. Mačky síce pred ním stihnú ujsť, no myši také šťastie nemávajú, ani potkany. A keď vidí srnu u susedov za plotmi, tak aspoň na nich šteká a pobehá si popri plote. U nás sme v záhrade mali srny len dva razy. Prvý raz sme ešte psíka nemali a o pár rokov k nám zablúdili dve srny, ale tie si to za klobúk nedali, tie sa už nevrátia a ja som ten plot v rohu pod jabloňou vcelku rýchlo opravil. Rony sa prejavil ako pravý lovec a srny utekali hlava-nehlava, plot-neplot.
Zato u susedov blízkych či vzdialenejších v zime vídame srny takmer každý deň, aj v tých oplotených častiach. O ploty sa nestarajú a škody na stromoch ich zrejme netrápia, a dokonca niektorí myknú plecom, aj keď im hovorím, že som u nich videl srnu. Ja som vtedy pred deviatimi rokmi rovno v treskúcom mraze v januári urobil popri susedovom starom plote náš nový, ale u väčšiny susedov funguje Jánošíkov syndróm.
Voliéru pre psa som si zaobstaral tesne predtým, ako sme doviezli malé šteniatko. Ale nie pre trestanie psa, ale pre jeho bezpečnosť. Kým bol Rony malý, zatváral som ho do voliéry s búdou na noc, aby niečo nevyparatil. A keď už bol starší, tak šiel do voliéry vtedy, keď priveľmi obťažoval návštevy a nechcel si dať povedať. Ale voliéra u nás funguje tak, že psíka do voliéry dovediem (povelom, žiadnym špagátom), dám mu povel sadnúť a čakať a dvere ostávajú, k údivu všetkých návštev, stále otvorené. Rony chápe celkom rýchlo a pohľadom ma hypnotizuje, kedy už mu dovolím prísť a oblizovať ruky návštevám. Vydrží aj dve hodiny, vyskúšané. A potom už si dá povedať.
Tie dvere už neboli zavreté roky, a Rony voliéru a búdku v nej využíva hocikedy, odbehne si oddýchnuť alebo zdriemnuť, keď vyhodnotí, že gazda je vonku a on si môže dať pauzu. Okrem voliéry má ešte malé chránené ležovisko pri dverách do dvojky domu, tam čaká, keď sme v zime vo vnútri. Inak má k dispozícii oplotené časti oboch pozemkov, čo spolu predstavuje dvadsať päť árov výbehu medzi záhonmi, stromami a okolo slepačích voliér. Od brán z ulice po bránu do nového sadu to má 120 metrov pre tréning šprintov a môže si vybrať celkom tri rôzne trasy 😉 Je naučený, že do záhonov sa nevstupuje a krtince sa rozhrabujú len v trávniku. Bezpečne sprevádza všetky mačky za plotmi alebo srny a po tomto športovom výkone má vodu najmenej na dvoch miestach, aby sa občerstvil. Ale najradšej aj tak pije vodu Olinke z kupy na polievanie 😎
Susedov pes je zatvorený v malom dvore tesne pri dome, takže za dvomi priečnymi plotmi majú srny u nich raj. A nášho sa veľmi neboja, vedia, že ich oddeľujú dva ploty, tak prečo by utekali. Náš pes má voľné pole pôsobnosti, správnejšie teda lúku, a beda každému, čo má viac, ako dve nohy a odváži sa k nám prísť bez jeho súhlasu.
Keď vidíme, čo sa deje na susedných pozemkoch, ale aj u nás za bránou, nevedeli by sme si predstaviť, ako by to tu fungovalo bez psa. To by každá víkendová návšteva bola žalostným súčtom zverou napáchaných skôd a mačacích kôpok v záhonoch. Preto náš pes nie je nijako obmedzovaný v pohybe po dvore a záhrade, lebo je to náš kamarát, ale aj strážca.
Pingback: Pes vo voliére srny neodoženie - Moja záhradka