Predchádzajúci diel seriálu o zakladaní základu studne som ukončil fotografiou položených a spojených spodných hranolov. Touto fotkou by som mohol aj dnes pokračovať, pretože na spodný drevený rám som postavil štyri drevené stĺpy. Tie ponesú celú konštrukciu budúcej studne.
Kým doteraz som si pri stavbe studne vystačil sám, prišla chvíľa, kedy som sa bez pomoci Mareka nezaobišiel. Pomohol mi vyvŕtať 40 mm diery v ose hranolov aj ich postaviť na rám a spojiť ich. Pretože sme v ten deň dosť švihali a aj tak sme končili už za súmraku, mám málo fotiek. Budem sa ale snažiť popísať čo najpresnejšie, ako som si konštrukciu studne vymyslel a realizoval.
Aj stĺpy studne sú z červeného smreka 10×10 cm, zakrátené na 185 cm. Na vrchu sú vyrezané drážky pre strechu, v strede pre uloženie hranola, čo ponesie rumpál. Tie som si pripravil už v predstihu, rovnako ako impregnáciu bio olejom Belinka na potraviny. Je síce drahý, ale nebudem predsa dávať lacný olej s petrolejom na konštrukciu studne, z ktorej vodu používame na zavlažovanie zeleniny a ktorú možno budeme (po vyčistení) aj piť.
Takže sme do stojok zospodu vyvŕtali 50 mm hlboké diery 40 mm priemeru, 70 mm hlboké do preplátovaných hranolov základu (po predchádzajúcom veľmi presnom vymeraní samozrejme) a s pomocou stĺpových vodováh postavili stojky na základ. Pre stredné drážky je každý stĺp iný, a nanešťastie aj každý trochu inak krivý, takže tu už začala moja strojárska presnosť dostávať na frak. Predsa len, drevo je drevo a je to živý materiál.
A aby nám to ťažké drevo nepadalo na hlavu, samozrejme sme stĺpy fixovali pomocou dosák a stolárskych zveriek, vruty som nechcel šrobovať kade tade do nového dreva.
Najprv sme spravili dolný, južný bok, do drážky sme vložili vodorovný hranol pre koleso rumpálu a upevnili ho vrátovými skrutkami M10 x 120. Potom nasledoval ľavý, severný bok rovnakým spôsobom. Horné foršne 150 x 50 mm o dĺžke 155 cm pre strechu už začínali dávať novej studni akú takú podobu.
Pre stabilitu konštrukcie je dôležité takzvané zavetrovanie. Aby sa hotová stavba nezrútila, keď zafúka vietor. A hoci som sa drážky a hranoly aj foršne snažil robiť čo najpresnejšie, aj napriek vrátovým skrutkám bola celá kostra studne akási „gumová“. Z krátkych kúskov hranolov na základ studne som na pokosovej píle vyrobil kliny a naskrutkoval ich do rohov medzi stĺpy a základové hranoly. Prišli do všetkých rokov, okrem zadných od susedovej stodoly, lebo tam majú byť dvierka. Zavetrovanie som spravil na vrchu z foršní 50 x 100 mm. Až potom bola celá kostra studne skutočne pevná (fotka bude v nasledujúcej časti seriálu).
Keď bola celá kostra hotová a čakal som na vyschnutie oleja na ďalších dieloch studne, upravil som spodok okolo skruže. Opäť som vyrovnal zem, na ňu položil dve vrstvy netkanej bielej geotextílie o hrúbke 150 gr a zasypal štrkom. Ten som si doviezol v troch kalfasoch z neďalekej betonárky a nasypal okolo skruže a pod základ na textíliu. Teraz by nám tu už burina ani nič iné nemalo rásť.
Počas celej stavby studne sme vodu z nej stále používali. Na fotke vidno kábel k ponornému čerpadlu aj hadicu do nádrže pri záhonoch. Vtedy som odklopil kryt studne a voda bola k dispozícii.
Toľko som stihol postaviť za deväť dní. Keď stojí rám studne, treba urobiť jej strechu. Ako som postupoval napíšem v ďalšom pokračovaní seriálu článkov.
