To, že semenáče budú bez ovocia, ak ich nepreštepíme, počúvame už roky, a paradoxne, najčastejšie od absolventov poľnohospodárskych škôl. Ešte že ani jeden z nás takú školu nemá, lebo by sme potom ani nemali takúto záhradu, pretože by sme vedeli, čo všetko sa nedá a čo všetko nemôžeme robiť 😉 A tak si to robíme a preto (sa) máme 🙂
Semenáčov máme naozaj veľa a rôzneho druhu ovocia. A hoci Olinka vie štepiť, vrúbľovať aj očkovať, veľa semenáčov rastie tak, ako ich Príroda stvorila a nebojíme sa, že ostaneme bez úrody. Napríklad bez broskýň.
Na trhu si kúpite zrelú broskyňu, netušíte odkiaľ je, a po zjedení dáte kôstku do zeme tak, aby ste vedeli, že tam netreba kosiť. A zrazu je po rokoch takýto stromček, už tretí rok plodí. Plody skvelej chuti. Bez štepenia, bez čakania desiatky rokov, čo z toho bude. Predajcovia oficiálnych odrôd musia škrípať zubami 😉
Alebo si od sestry zoberiete mladý stromček, ktorý jej vyrástol pod starým stromom, z kôstky, a takáto broskyňa plodí druhým rokom krásne viničné broskyne.
No povedzte, načo by sme strom, ktorý plodí takéto šťavnaté a chutné ovocie, preštepovali nejakou chúlostivou odrodou? Čo by sme tým získali?
Pestujete semenáče? Oplatí sa. Nie len, že ušetríte za „značkové“ stromy, budete mať pestrú škálu ovocia rôznych chutí a dozrievajúcich v rôznych obdobiach. Teda získate aj odolnosť voči vrtochom počasia, ktoré odrodové stromy nemajú. Bodaj by aj, veď všetky pochádzajú z jedného jediného materského stromu. A prebrali všetky jeho dobré, ale aj zlé, vlastnosti. Mať šesť takýchto stromov je mať ako šesť identických šestorčiat, všetky rovnaké. V dobrom aj zlom.







