Som síce mladý kutil a vynálezca, ale aby som vynašiel sliepky, ktoré znášajú tvaroh? Tomu neveríte ani vy, ani ja. A predsa sa naše čierne sliepky postarali o to, že sme mali doma biely čerstvý tvaroh. A aj sme si na ňom pochutnali.
O tom, že v okolí šarapatia líšky, som už písal. Údajne pobehovali aj po našej záhrade. Nechce sa mi veriť, to by náš Rony inak vystrájal a robil poriadky, videl som ho pár razy v akcii. No faktom je, že zopár susedov prišlo o veľký počet sliepok v znáške a to teda dobre naruší rodinný potravinový rozpočet. A keď som spomenul v družnej debate, že my máme teraz vajec viac, než dokážeme spotrebovať, netrvalo dlho a objavil sa v susedstve záujemca. A tak sme sa dohodli, okrúhly počet slepačích vajec zmenil majiteľa.
Súčasťou dohody bolo, že nijaké peniaze nebudú obiehať, nepodporujem takéto úrokom zaťažené okrádanie pracujúceho ľudu. A tak sme o pár dní dostali návštevu a priniesla nie len prázdne obaly od vajíčiek, ale aj plnú misku čerstvého tvarohu. Čo potešilo najmä Olinku. A tak na druhý deň sme mali na obed čerstvo uvarené celozrnné halušky s domácim tvarohom. S takou chuťou sme ich zjedli, že som zabudol vytiahnuť fotoaparát! A na druhý deň fotiť poloprázdny liatinový hrniec som už nemal odvahu, hoci halušky boli rovnako dobré.
Tak nabudúce už nezabudnem. Dúfam, že opäť prebehne podobná výmena našich slepačích vajec, či už za tvaroh alebo inú poživeň, ktorú sami neprodukujeme. Som za každú takúto aktívnu komunitnú spoluprácu, pretože naozaj nemôže každý pestovať a chovať všetko, ale spolu susedia sa môžu mať dobre bez ohľadu na infláciu, úrokovú mieru a iné pánske huncútstva.
