V sobotu sme tak, ako inokedy predpoludním vyrazili z domu. Najedli sme sa, dali si kávu, obliekli teplú športovú bielizeň, na to pracovný odev a vyšli z domu k autu, aby sme sa presunuli do záhrady. Jedného zo susedov to celkom prekvapilo.
„To teraz idete do záhrady? Veď sa nedá nič robiť?“ čudoval sa. No my sme sa nedali, nasadli do auta a vyrazili na dedinu. Ešte sme nestihli ani zaparkovať vo dvore a už sa nás pýta jedna zo susied: „Teraz ste prišli? Veď sa tu nedá nič robiť!“
Je pravda, že všetko je zamrznuté a pokryté inovaťou. Skutočne sa nedá kopnúť do zeme, tá je tuhá ako štolwerk. A čo sme nestihli dokončiť pred príchodom aj celodenných mrazov, to dokončíme buď pri odmäku alebo až na jar. Platí to pre járok vo dvore aj vyvýšené záhony či hnoj po starom ovčíne.
To ale neznamená, že by tu bolo škaredo. Možno bežný záhradkár si to neuvedomuje, ale fotograf vníma krajinu inak. Aj zamrznutá tráva má svoje čaro. Celá záhrada má svoje čaro a treba ju tak vnímať aj v jej zamrznutej kráse, nie len v letnom rozpuku.
My sa v záhrade dobre cítime, aj keď nerýľujeme ani neokopávame (to nikdy 😉 ). Takže pre nás sa oplatí sem prísť aj len preto, aby sme sa prešli po sade aj po lúke nad záhradou. A obdivovali zamrznuté vŕby a ich mulč zo sena.
Pri tom sa prejdeme pomedzi ovocné stromy a kontrolujeme, ako sa im darí. A zatiaľ sa len tešíme z toho, ako v novej záhrade prosperujú, ako majú pripravené puky na to, až na jar stúpnu teploty a ony sa budú môcť rozvinúť. Potom mám ale veľký problém nájsť miesto, na ktorom nie je tráva pošliapaná a kde môžem urobiť takúto detailnú fotku.
A hoci sa v detailoch vyžívam, nezabúdam ani na celky. Naša záhrada je skrátka krásna v akomkoľvek ročnom období. Dobre sa tu cítime aj keď svieti slnko aj keď kraľuje mráz.
A hoci je naozaj zima a mráz, neznamená to, že sa v záhrade nedá nič robiť. Tento víkend sme po prechádzke v záhrade medzi stromami a kríkmi pracovali vo vnútri v dome. Presunuli sme stôl aj stolček s elektrickou rúrou, dôkladne očistili stenu aj betónovú podlahu, odstránili pás gumolitu a pripravili všetko pre finálnu montáž druhého regálu. Jeho drevené časti sú pripravené vrátane laku už od jesene. A kedy využiť čas, keď nie teraz, kedy sa v samotnej záhrade nedá naozaj nič robiť?
To ale neznamená, že sa nedá robiť vôbec nič. Hoci zima a chlad limituje čas, ktorý dokážeme v nevykúrenom dome stráviť aj v spolupráci s termoskou horúceho čaju, predsa len každý voľný deň ideme radi so našej záhrady. Vari si susedia nemysleli, že začiatkom decembra zamkneme bránu a ukážeme sa tu až začiatkom marca?
Pingback: Denník pozitívneho I. | Dobre a zdravo žiť ľahko