Už ste si asi zvykli, že si občas „pomáham“ parafrázovaním rôznych príbehov historických alebo mytologických, ale ani dnes nepôjde o nijakú rozprávku, ale o zeleninu. A hoci názov znie fantasticky, chuť a farba nie sú o nič menej famózne.
Zvyknutí sú už ľudia, čo k nám prídu, že okrem „povinných tancov“, teda bežne rozšírených druhov a odrôd ovocia aj zeleniny sa u nás vyskytujú aj rôzne špeciality či zvláštnosti. A niektoré „zprofanované“ zase u nás nenájdu.
A tak už u nás niekoľko rokov rastú paradajky „Vajce vtáka Ohniváka“, čo ale nie je nijaká odroda, ale populácia. Teda zmes rôznych drobných oválnych rajčín, červených aj oranžových, tvarom pripomínajúce žiarovku, dorastajúce do dĺžky cca 3 cm, a naozaj fantastickej sladkej chuti! Dozrievajú postupne na strapcoch a tak ako vlani aj tento rok majú svoje miesto na záhone Rozuma jedna. A pretože okrem horúceho augusta tu majú aj dosť vody, tak potrebovali na oporu dvojmetrové agátové kolíky. Lebo „klasické“ paradajkové špirály zo železa sa pod ťarchou úrody vyvaľovali…
Postupnosť dozrievania má jednu výhodu aj pri polievaní. Prídem s konvou vody a jednu či dve paradajčičky si odtrhnem. A keďže pri polievaní sem idem asi štyrikrát, je to celkom slušné občerstvenie, kým sa o dve hodiny dostanem k raňajkám 😛 Pritom na tých pár rastlinách je plodov toľko, že si z nich za mištičku dáme aj k raňajkám a furt ich je dosť.
Tieto v Čechách vyšľachtené paradajky sú nenáročné na pestovanie a určite sa oplatí vyčleniť im malé miesto aj vo vašej záhrade. Stačí ich kúpiť raz a potom si odložiť semená z pekných zrelých plodov pre budúci výsev.
Pingback: Spracovanie paradajok - Moja záhradka