Niekedy mám pocit, že všetka naša práca v záhrade od jej kúpy začiatkom roka je jedno veľké upratovanie. Nech robíme čokoľvek a kedykoľvek, či už prídeme do záhrady cez pracovný týždeň popoludní alebo sme tam celý víkend, zakaždým musíme vyhradiť jednu škatuľu na odpad a niekedy ani to nestačí.
Keď som sa bol predstaviť starostovi obce a ten mi ponúkol možnosť deponovať stavebný a iný odpad, myslel som si, že to nebude treba. Chyba! Vedeli sme, že v starom dome je naukladaných mnoho vecí, ktoré potrebovať nebudeme, ale čo sme v skutočnosti našli a museli vyviesť, to nás prekvapilo!
Starý drevený regál, výrazne odľahčený suchom a červotočmi, lavička držiaca pokope silou vôle, koryto, ktoré prestalo slúžiť už pred rokmi, poľnohospodárske náradie nevhodné už ani na ukazovanie. To sa tak nejak dalo predpokladať. Ale to množstvo plastových fliaš, plastových vreciek od chleba (suchým chlebom kŕmili ovce?), sklenené fľaše všetkého druhu, tvaru, veľkosti a veku… Dve ovčie kože sme po kúskoch zahrabali ku koreňom stromov ako hnojivo, ešte nám ostali tri vrecia ovčej vlny.
Na pozemku sme sa cítili ako prospektori. Tam, kde sme odstránili staré ploty, sme okrem zhrdzavených kúskov drôtov a stĺpikov našli aj črepy z fliaš, kusy škridlí, kusy tehál, staré liekovky, gumy z barlí, vybité batérie… Nestačili sme nosiť z obchodov tvrdé kartónové škatule, do ktorých sme nájdený odpad na dvore, v záhrade aj z domu sústreďovali a postupne odvážali. A škridlí polámaných na malé kúsky ešte máme…
S pletivom zo starých plotov som si poradil celkom jednoducho. Sústredil som ich na jedno miesto pred domom, poukladal do úhľadných balíkov a zistil si, koho v dedine by takýto materiál zaujímal. V dohodnutú sobotu si preň prišli a odviezli. Popri tom som im ukázal starý ovčín a ponúkol z neho drevo aj železo za rozobratie a odvoz.
V jednu aprílovú sobotu sa ovčín stal minulosťou. Po odstránení škridle a rozdelení na použiteľnú a nepoužiteľnú prišlo na rad rozobratie drevenej konštrukcie (to išlo celkom rýchlo) a jej postupný odvoz (to išlo podstatne pomalšie, na káre s mäkkými gumami to ani inak ísť nemohlo). Na mieste ostalo už len pár hrád a keď zmiznú aj tie, po ovčíne ostane len kopa hnoja. Ten skončí vo vyvýšených záhonoch, ktoré by mali vzniknúť, dúfam, onedlho. Čakáme len na dostupnosť minibágra, kopať osem kubíkov zeminy sa mi naozaj nechce.
Upratovanie v dome som si tak nejak zobral na starosť ja, chcem konečne urobiť miesto pre regále a všetky naše veci prehľadne uložiť, upratovanie v záhrade si za svoje vzala Olinka. Výborným pomocníkom jej je motyka a ploskorez. Dúfame, že po odstránení ovčína a zvyškov škridlí najmä pri prístrešku bude väčšina upratovania za nami a že už nájdeme nejaké prekvapenie len sporadicky.
