Začal som robiť druhý vyvýšený záhon

Dobieham resty z leta. Na jar som postavil prvý vyvýšený záhon, hoci som nechal vykopať základy pre dva. A teraz prišiel čas dokončiť ten druhý, aby bol na jar pripravený na sadenie zeleniny. Starosť o zeleninu a ovocie nás už neoberá o čas, tak je čas aj na takéto práce.

Keď už bol na jar minibáger v našej záhrade, rovno som nechal vykopať jamy pre obidva záhony. Vyšlo to lacnejšie, ako platiť dopravu a kopanie dva razy. Pol roka sme síce obchádzali jamu a kopu hliny vedľa, ale teraz to všetko zmizne. Pri poslednom kosení som dôkladne vykosil trávu okolo budúceho záhona aj na jeho dne, ktorá tam medzitým vyrástla. Pred pár dňami mi doviezli foršne aj hranoly z červeného smreka, dokúpil som vruty do dreva aj ostatný materiál a pustil sa do práce. Využil som víkend na konci októbra a sviatok v prvý novembrový deň. Slnko trochu hrialo, aj keď bolo chladno a jeden deň dosť fúkalo, ale zvládol som to aj sám, bez pomoci.

Najprv som okolo budúceho záhona nabil drevené kolíky do obdĺžnika 9 x 1,5 m a natiahol špagát. Keď som mal jasné presné obrysy záhona, musel som vyrovnať terén do vodorovnej roviny. To predstavovali odrýľovanie asi 15 cm hrubej vrstvy na severozápadnej strane (a neskôr doplnenie materiálu na východnej strane v strede).

Potom prišiel rad na asi najťažšiu prácu. Osadenie prvých rohových stĺpikov na severnej strane a prvých foršní. Spodné majú výšku 20 centimetrov. Ich zakracovanie som robil na provizórnom „ponku“ z dvojmetrovej palety, na ktorej mi nedávno priviezli zemné skrutky a stĺpy pre vinohrad. Pretože som namiesto akumulátorovej ručnej okružnej píly tentoraz používal elektrickú na 230 V, tak som mal k dispozícii väčší výkon a nemusel som čakať na nabíjanie akumulátora.

Stĺpy som samozrejme osádzal pomocou stĺpovej vodováhy, aby boli kolmé. Pred priskrutkovaním som foršne pripevnil k stĺpom stolárskymi zverkami. Montáž pomocou aku vŕtačky a aku skrutkovačky je potom celkom pohoda. Silný stroj si poradí aj s dlhými a hrubými vrutmi.

Keď prvé dva stĺpiky a prvé tri foršne sú na svojich miestach, pokračovanie stavby ohrady vyvýšeného záhona je už hračkou a rutinou. Úzka spodná foršňa medzi druhou dvojicou spevňuje konštrukciu proti pohybu pod tiažou zeminy.

Pokračovanie stavby je naozaj rutina. Pridanie ďalšej foršne, pridanie ďalšieho stĺpika. Samozrejme za neustálej kontroly vodorovnosti oboch strán ohrady.

Občerstvenie pri práci ponúkla neďaleká jabloň 😉

Postupne som doplnil ohradu vyvýšeného záhona z troch strán na plnú výšku 50 cm (jedna 20 cm a dve 15 cm vysoké foršne). Zo štvrtej strany najprv príde do záhona najťažší materiál a túto stranu až potom uzatvorím. Tretí deň práce som ukončil teda plnou výškou záhona z troch strán. Bola to sýta robota, najmä preto, že polovica dna záhona bola rozbahnená a v gumákoch mi bolo občas chladno., Všetko vyriešil horúci čaj z termosky a pravidelné prezúvanie sa, keď som pracoval mimo jamu.

Na záver Olinka do jamy nanosila vrstvu slamy z predzáhradky. Na ňu som položil sieť proti krtom šírky dva metre, takže okrem dna pokrýva aj boky jamy. A na sieť som opäť naložil slamu vo vrstve asi 5 cm. Pretože budem po dne ešte chodiť a nechcem sa ani boriť do blata ani nechcem sieť potrhať.

Konštrukcia vyvýšeného záhona je hotová. Ostáva pripevniť nopovú fóliu a začať záhon plniť materiálom. Základ bude tvoriť drevo z podlahy zbúraného ovčína, haluzina zo spílených stromov, ktorá čaká vedľa kompostéra a samozrejme seno, ktorého máme fúru v starom dome. No a na vrch pôjde tá kopa zeme, čo sme na jar vykopali zo základov záhona.

Do jari môže zem vo vyvýšenom záhone zľahnúť, po jej doplnení ho Olinka zaplní sadenicami zeleniny. Budeme mať k dispozícii dvojnásobnú plochu, oproti tomuto roku. Už sa tešíme na čerstvé papriky a paradajky, ktoré tu vyrastú.

Podobné príspevky:

Budovanie vyvýšeného záhona Už je hotový aj druhý vyvýšený záhon Naše prvé parenisko Pestujeme cukety Rezervujte si štyri hodiny