Aj od susedov počuť, že jahody nemajú svoj rok. Túto jar síce nezmrzli, ale aj tak ich je menej, než sme boli zvyknutí. Prvých sme sa celkom najedli a potom už prišiel na rad náš riad na prípravu lekváru. Budú zásoby na zimu.
Do prvej várky som nazbieral tie najväčšie a najkrajšie plody, ktoré Olinka po príchode z práce očistila a rozvarila na novej elektrickej dvojplatničke. Síce už bolo pri varení po zotmení, ale nevadí, máme v solárnej elektrárni dosť veľké baterky 😉 Ako vidno na fotke, naozaj toho veľa nebolo.
Desať pohárikov je ale slušný začiatok, bolo toho niečo cez tri litre hmoty, s minimom cukru. Na druhý deň, už za plného slnečného svitu, som ich vložil do elektrickej rúry kombinovaného sporáka a desať minút sterilizoval v horúcej pare na plechu. Teraz už sú poháriky s jahodovým lekvárom pripravené na uloženie do komory. Škoda, že tá komora ešte nie je hotová 🙁
Keďže celý týždeň slnko pálilo, bol veľký predpoklad, že zvyšné jahody budú ešte dozrievať, hoci asi už nebudú také veľké. Aj tak som im doprial dva razy po 200 litrov vody ráno a tretí deň popoludní ich opäť pozbieral. Tento raz aj s tými menšími, a rezervoval som si na to o dobrú hodinu viac. A naozaj toho bolo viacej, len s drobnejšími jahodami sa Olinka viac zabavila pri ich čistení. No nakoniec v našom hrnci skončilo cez päť litrov jahodovej hmoty. A do komory pribudlo 12 štvordecových a pollitrových pohárikov.
Tretia várka jahodového lekváru tento rok asi nebude. Nevadí, je spústa iného ovocia, aj na zjedenie za čerstva, aj na zavarenie či zatvorenie. Toto je naša odpoveď na otázku, ktorú často dostávame, najmä od ľudí z veľkých domov v malých záhradách: Načo vám to toľko je?
Nuž na to, že keď je niečoho málo (ovocia), ale máme toho veľa (kríkov, rastlín…) tak aj pri slabšej úrode je toho vždy dosť. A keď máme široký sortiment ovocia, vždy sa niečoho urodí naozaj dosť 🙂
