Ale vôbec nie „turecké hospodárstvo“ či nebodaj mnohoženstvo a už vôbec nie ich televízne seriály. Závidím i hodinu navyše, ktorú majú od novembra tohto roka. Kávu síce mám rád tureckú a aj ju pijem každý deň, ale tá hodina, tá by sa mi zišla.
Na prelome októbra a novembra nás postihla, tak ako každý rok, zmena času. Pre niekoho nevyhnutnosť, pre niekoho šok a pre niekoho totálna hlúposť. Priznám sa, že nie som zástancom takýchto zmien, aj keď mi z princípu nevadia.
Vstávam totiž vtedy, keď chcem, spať idem, keď som unavený. A zo záhrady chodievam domov, keď sa zotmie. Čo bolo v sobotu o šiestej a v nedeľu o piatej. Pretože niekto pretočil hodiny. V Turecku by sa mi to nemohlo stať.
V Turecku totiž tento rok zrušili zimný čas. Nie letný, posunutý, ale ten štandardný, zimný. Jednoducho si v Turecku hodiny naspäť nepretočili. Čo značí, že ráno síce vstávajú za tmy, ale popoludní budú mať dlhšie svetlo. Dokonca aj britský minister tvrdí, že by to bolo lepšie, lebo šero popoludní je zodpovedné za zvýšený počet dopravných nehôd na britských cestách a ich následky.
Či je slnko najvyššie na poludnie, teda o dvanástej hodine, alebo o jednej, je úplne jedno. Všetkému a každému. Je to len zvyk, na ktorý sme si za tie roky zvykli. A presný čas potrebujeme len preto, že je svet a spoločnosť previazaná. Kto žije v nezávislosti, v súlade s prírodou, toho nezaujíma koľko je hodín a na ktorých hodinách, ale to, či už svitá, či je deň a či sa zmráka. Neverili by ste, aký je zrazu život bez hodín pokojný. Náramkové hodiny už nenosím dvadsať rokov.
A závidím teraz Turkom. Keď skončí priateľka v práci, darmo pôjdeme do záhrady. Keď tam prídeme, bude sa zmrákať. O hodinu skôr, ako minulý týždeň. Takže už nič neurobíme. Neoplatí sa tam teda hnať auto. V Turecku by sa mi nič také nestalo 😉
Takže sa budem musieť vrátiť k zimnému režimu. Dva krát za týždeň pôjdem do záhrady hneď po obede, aby som za tie tri hodiny niečo aspoň sám stihol. A Olinke ostane len víkend.
