Jedna pani raz Olinke povedala, že vtedy príde do našej záhrady pozrieť, keď bude všetko kvitnúť. Nuž v záhrade nikdy nekvitne všetko naraz. A rovnako ani naraz nedozrieva všetko ovocie. Vždy hrá niečo prím, vždy vládne iná farba.
Pravda, toto všetko platí len v dobre navrhnutej záhrade, ktorá je pestrá, a preto aj odolná rôznym vplyvom. A poskytuje potechu oka aj naplnenie brucha od jari do jesene. A s komorou aj v zime 😉 My sme sa snažili takú záhradu si vybudovať a preto v nej majú svoje miesta aj ríbezle. Miesta viaceré, každé má iné vlastnosti, niekde je viac sucho, niekde viac slnka, niekde viac tieňa, niekde viacej vlahy. Za každých okolností je niekde úroda, za tých dobrých jej je všade záľaha. Prišiel čas obrať čierne ríbezle.
Kríky v dvojke predzáhradke majú len rok, ale už sú na nich zrelé plody. Len zatiaľ málo. Pri terase dokážeme plody na troch kríkoch postupne zjesť za čerstva, najmä ráno po prebudení, také svieže raňajky o pol šiestej 🙂 Pri severnom plote je dosť sucho, takže tam veľa úrody nie je, opäť len také osvieženie cestou okolo.
Zato v starom sade, dole pri plote, je vlahy dosť a kríky sa majú k svetu. Čierne aj červené ríbezle a s nimi egreše tu dobre prosperujú. A aj slnka je tu požehnane, od predpoludnia, keď vyjde spoza stodoly. Asi meter od plota vzdialené kríky okrem toho vytvárajú optickú širokú bariéru pre srnčiu zver, keby chcela tadeto preskakovať k nám, lebo susedný pozemok od voľnej prírody nie je nijako chránený, žiaľ.
Koniec júna je suchý a horúci, slnečný, no čierne ríbezle ešte len začínajú dozrievať. Obral som v sade tie najväčšie a najzrelšie bobule, ale drvivá väčšina ostala na kríkoch, ešte pár dní potrebujú. Pretože neprší, už asi veľmi nenarastú, len nech dozrejú. S pomocou nášho nového elektrického mlynčeka na mäso s pasírovaním sme pripravili zmes a šup s ňou do hrnca a na elektrickú dvojplatničku, bude ríbezľový lekvár!
Vyše štyroch kilogramov pomletej zmesi doplnil kilogram cukru a elektrina zo solárov dvojplatničkou sa už postarala, aby z toho vznikol chutný lekvár. Tým mlynčekom to išlo raz dva.
O niekoľko dní sme sa s Olinkou do sadu vrátili a obrali ďalšie dozreté bobuľky. Tentoraz toho bolo po zomletí vyše piatich kíl. Opäť kilo cukru a dvojplatnička sa postarala o vytvorenie lekváru. V pohárikoch dočkajú času, kedy bude chuť na chlieb s lekvárom alebo nejaké buchty 😛 Výborná je aj ovocná zmes s tvarohom, výživné osvieženie plné ovocných cukrov, vlákniny a bielkovín.
A vyzerá to, že ešte raz sa do sadu s vedierkami vrátime, aby sme dobrali aj posledné plody čiernych ríbezlí, ja si pochutnám aj na červených a samozrejme nenecháme napospas prírode ani egreše. Na to, že na sad nemáme až tak veľa času a preto tam sadíme len dreviny, ktoré nepotrebujú priveľa starostlivosti, je fajn, akú úrodu nám dáva. A to som ešte nespomenul, že všetky kríky tu vysadené neboli kupované, ale sú z prútikov zo strihu našich prvých ovocných kríkov, takže vlastne z odpadu 😀
