Ako u nás uplatňujeme synergiu nie len pri pestovaní

Zo školy by mal každý vedieť, že jedna a jedna sú dve. No sú situácie, kedy jedna plus jedna sú 10. Alebo aj jedenásť. Nie, netrpím dysgrafiou, ani dyslexiou a dokonca ani dyskalkúliou. Len sa na veci nepozerám cez zažité šablóny. Mám svoje videnie sveta a vždy vidím viac možností a príležitostí, než problémov.

Stručne by sa dalo popísať krčmovým vtipom „Zájdem si na jedno dve pivá, slovom dvanásť“. Pre abstinentov hádankou „Koľko je päť apov a päť apov.“ Píš ako počuješ, niekto potom počuje „Koľko je päť a pol a päť a pol“. V prvom prípade je odpoveď desať apov, v druhom jedenásť. Nie desať a pol, ale desať otcov. Alebo jedenásť, čohokoľvek. Chápete tie drobné rozdiely?

Vidíte ten poloprázdny pohár vody? Ja nie, ja vidím poloplný. Teda namiesto problému vnímam príležitosť. Nie je tam len polovica obsahu, ale pre mňa je tam ešte polovica obsahu. Nechystám sa na problém, ešte s tým môžem niečo podniknúť. Nesťahujem nohavice, keď je brod ešte ďaleko. Uznám, môžem spôsobovať nervy niektorým ľuďom. No a aby som nezostal dlžný odpoveď z úvodu, či 1 a 1 je 2, 10 alebo 11 záleží od toho, či to matematicky počítate v desiatkovej alebo dvojkovej sústave alebo spájate dva textové reťazce. Všetky výsledky sú správne, ale každý v inej sústave, každý „v inom svete“. A svet je predsa taký, akým ho vidíte vy. A tým by som uzavrel svoje teoretizovanie, poďme do záhradníkovej praxe.

Synergia v záhonoch

Každý predsa vie, že zeleninové záhony treba okopávať. To je rozšírený mýtus. A že ľudia veria mýtom, bájkam, rozprávkam, to vidíte aj vy všade okolo seba. Ľahšie je veriť, ako rozmýšľať. A tak ľudia okopávajú, lebo to kedysi niekto povedal. Rovnako ako začiatkom 20. storočia jeden marketingový mág povedal v mene výrobcu novinky, kukuričných lupienkov, že raňajky sú základ a odvtedy sa všetci skoro ráno napchávajú, aby mali „energiu na celý deň“. Ja vstanem o šiestej, popolievam, nakŕmim zvieractvo a pred deviatou sa dostávam k raňajkám. Som divný? No a z nás dvoch kto má (zdravotný) problém?

Takže okopávanie. Vraj sa to robí preto, aby nerástla burina. Zaujímavé, u nás v zeleninových záhonoch burina nerastie, aj keď ich neokopávame. A to máme obyčajné záhony, na zemi, aj vyvýšené. Kdepak asi udělali soudruzi v NDR chybu?

A vraj sa okopáva preto, aby sa netvoril prísušok, teda tvrdá vrstva hliny na vrchu záhona. Ten bráni dobrému rastu zeleniny, výmene plynov medzi vzduchom a pôdou (rastliny rastú z CO2) a súčasne v ňom sú kapiláry, ktorými sa odparuje voda z pôdy. Zaujímavé, u nás povrch pôdy nie je tvrdý, a to sme záhony za desať rokov ani raz neokopali. A ani sa z nich neodparuje voda.

Navyše, povrch našich záhonov nie je vyprahnutý od slnka a vysušený od vetra, takže korene pestovanej zeleniny nie sú prehrievané, teda nepotrebujú toľko vody na svoje ochladzovanie (výparom). Takže ani nemusíme toľko zavlažovať. A ani nestrácame veternou eróziou pôdu.

Povrch našich záhonov je vždy prikrytý vrstvou slamy, takže pôda je chladná, vlhká, kyprá, bez buriny a obsahuje viacej humusu. Ten poskytuje priestor pre pôdne baktérie (ktoré zlepšujú rast a zvyšujú výnosy), zadržiava vodu a viaže uhlík, aby sme boli aj ekologickí. A všetko bez roboty, teda aj bez energie. Či už našej ľudskej alebo tej externej, nakupovanej. Vo forme paliva, chemických prípravkov či hnojiva. Stačilo raz za sezónu položiť vrstvu slamy. „5“ sa v dvojkovej sústave píše ako „101“. Takže raz urobíme jednu vec a získame päť dôsledkov, ktoré spolu súvisia a vzájomne násobia svoje účinky. Bez toho, že by sme každý tretí deň tie záhony okopávali. Viete koľko času tým ušetríme, aby sme mohli robiť iné veci alebo na väčšej ploche? Viete koľko vody tým ušetríme? Viete, koľko stojí motyka, ktorú nepotrebujeme? A lieky proti bolesti chrbta, ktoré užíva hádam každý, ktorého poznáme a kto okopáva. Hoci by nemusel, keby sa nepozeral na svet cez starú šablónu. Keby nebol skostnatelý a nebojím sa povedať hlúpy.

Tak to bolo o našich zeleninových záhonoch, ktoré sa rozprestierajú na siedmych miestach a majú spolu plochu asi 110 m2, teda 1,1 áru (vrátane časti jahôd, ak v nich rastie cibuľa alebo cesnak). A všade okolo nich rastie tráva. Tráva opäť chráni pôdu pred prehrievaním a súčasne pri daždi bráni rozplavovaniu pôdnych agregátov dopadajúcimi kvapkami vody ich kinetickou energiou. To znamená tiež to, že nehrozí erózia pôdy a súčasne sa tu zadržiava voda, využiteľná v záhonoch, širokých max. 1,5 m. V príhodných podmienkach žijú dážďovky a pôdne mikroorganizmy, čo znamená zvyšovanie obsahu uhlíka/humusu a teda schopnosť zadržať vodu pri daždi, ale aj pri búrke. Jednoducho voda od nás neodtečie, keď už naprší, hoci sme všade vo svahu. Časť sa spotrebuje vo vedľajších pestovateľských plochách, časť výparom spôsobí lokálne ochladzovanie, takže u nás nie je tak horúco, ako tam, kde „musia okopávať“ a majú súvislé plochy nekrytej pôdy, vystavenej slnku a vetru.

Tráva okolo záhonov zeleniny nám dovoľuje chodiť po záhrade za každého počasia, či už je sucho, teplo, mráz, sneh, po daždi. U nás nie je blato. A ani nehrozí splavenie pôdy po prívale vody dolu do dvora (videli sme, u susedov…). Šírka záhonov do 1,5 metra zas dáva možnosť obhospodarovať záhony bez toho, že by bolo treba do záhonov vstupovať. Takže nie sú utužené, ostávajú kypré, netreba ich okopávať (ale to som už písal). Trávu pravidelne kosím, takže táto úroda zo zvýšeného obsahu humusu a zvýšeného objemu vody skončí či už ako mulč na záhonoch alebo ako potrava pre sliepky.

Takže takto pestujeme papriky (30kg), paradajky (150 kg), cibuľu, cesnak, kaleráby, reďkovky, hrášok, uhorky šalátovky a medzitým rastie loboda. Chráni mladé priesady proti silnému slnku a súčasne nám slúži namiesto šalátu, ktorý pestovať nemusíme a nemusíme sa oň ani starať. A postupne lobodu vytrhávam či vystrihávam a nosím sliepkam, ktorým veľmi chutí a prospieva, vidíme to na vajíčkach.

Samotné vyvýšené záhony boli budované tak, že v nich skončili všetky suché stromy, ktoré boli na pozemku v čase jeho nákupu, tiež hnoj zo starého ovčína a v neposlednom rade zásoba starého sena, ktorého bolo v dome po okná. Vlastne sme si upratali záhradu, nemuseli nič páliť ani platiť za odvoz a deponáciu odpadu, ale sme to všetko zmenili na výživný substrát pre našu zeleninu. A pri práci okolo vyvýšených záhonov sa nemusíme zohýnať, nebolia nás chrbty.

Synergia v ovocnom sade

Prvých osem ovocných stromov sme sem pred desiatimi rokmi doviezli zo starej malej záhrady vo veku do osem rokov. Umiestnené sú v dolnej časti pod bránou, kde je svah trochu väčší, ako dole pri zelenine. A na lúke nad bránou bolo vidieť, že ak je vody/snehu veľa, tak sa valí dolu kopcom. A nad naším pozemkom je dosť veľký kus trhlín v zemi, lebo sa tu pred rokmi pohol svah, tak bolo všetko mokré.

Takže stromy nie sú sadené v presných rozostupoch mriežky, ako to robia mnohí študovaní a akurátni inžinieri, ale v rozostupoch tak, aby bolo miesto pre korunu každého z nich, keď bude veľký. Takže pri pohľade zdola zo záhrady hore nevidíte dva rady kmeňov v zákryte, ale hotovú húštinu kmeňov jedného vedľa druhého, pravda každý v inej vzdialenosti od vás.

Takže voda sa môže valiť dolu svahom, má ju čo rozrážať na menšie prúdy. Zároveň je svah spevnený koreňmi stromov, ktoré zároveň prenikajú do ílovej vrstvy, nachádzajúcej sa pol metra pod vrstvou pôdy, a rozrušujú ju. Vďaka pohyblivému tieňu stromov nie je tráva vystavená veľkému úpeku a preto môže chrániť pôdu, tak ako pri záhonoch. A svah je schopný zadržiavať väčšie množstvo vody. Po daždi od nás neodtečie, zostáva a postupne sa spotrebuje. Stromy aj tráva rastú, vytvárajú príjemnú mikroklímu, priestor si nevyžaduje pravidelné zavlažovanie hadicou. Pokosená tráva opäť poslúži ako mulč alebo krmivo sliepkam, zvyšok do kompostu. Stromy zároveň tienia kuríny, aby mali v lete sliepky znesiteľné podmienky.

Nad bránou bola situácia zložitejšia. Svah je strmší a bol súčasťou súvislého priečneho pásu chýbajúcich stromov vo viacerých záhradách. A vietor keď sa rozbehne… skončil u nás v sade. Vietor vie dobre vysušovať pôdu. Takže opäť postupne vysádzané stromy cik-cak, spevnenie svahu, rozbitie prípadného prívalu vody. Tak ako stromy rástli a košateli, poskytovali pohyblivý tieň najprv tráve, aby nebola vysušovaná a mohla poskytnúť lepšiu ochranu pôdnemu životu, ktorý vďaka humusu zadrží viac vody, aj pre tie stromy. Prvé mladé stromy boli sadené tak, aby boli čiastočne chránené pred vetrom aj slnkom už existujúcimi stromami na susedných pozemkoch, teraz už sú veľké a poskytujú podobnú ochranu svojim mladším bráškom. A ako sa svah bývalého ovocného sadu opäť „zalesňuje“, bráni nie len rozbehnutiu sa severného vetra smerom k sadu, ale tiež bráni zvedavcom zhora kukať nám do záhrady. A pravdaže ovocné stromy dávajú ovocie, aby som nezabudol, len čierne (americké) orechy dávajú palivo do piecky – tie naše ešte len budú onedlho dávať. Pod stromami nakosená tráva je ohromné množstvo mulčovacieho materiálu pre stromy samé, ale aj zeleninu. Len niektorí tvrdohlavci nám stále odporúčajú kúpiť ovce, aby tú trávu zlikvidovali. A stromy s nimi…

Najhoršia situácia bola v starom sade. Tu už črieda oviec mala možnosť šesť rokov ukazovať, čo dokáže. Tráva vzor koberec, trhliny vo svahu hore v pôde, vyprahnutá zem. Hneď po oprave plota sme začali s výsadbou kríkov a stromov. A tiež sme nechali množstvo výmladkov a semenáčov sliviek aj čerešní. Dva rady kríkov liesok okrem orieškov poskytnú ochranu pred včelami z juhu a spevnia tu ten prasknutý svah. Výmladky spevnia svah a ochránia trávu pred vysušovaním. A sú podpníkami pre štepenie, vrúbľovanie a očkovanie ovocných odrôd, ktoré nám chutia. A tiež ochranou pre novo vysadené stromčeky.

A neskôr sa zmenia na palivo do grilu alebo piecky. Pokosená tráva-seno slúži na mulčovanie všetkých stromov, čím sa zmenšuje plocha trávy, ktorú musím každý rok kosiť… A tiež potom nemusím kosiť tesne pri kmeňoch stromov a nehrozí, že ich silným krovinorezom poškodím. Ako narastú nové stromy najmä vo vrchnej časti sadu, výrazne sa zmenší voľná plocha, na ktorej sa doteraz preháňal vietor. Zmenší sa vysušovanie sadu. No a to mulčovanie okolo kmeňov samozrejme chráni korene stromov pred prehrievaním a znižuje nároky na zavlažovanie. Lebo pre mladé stromčeky a kríky sem nosíme vodu ručne…

Špeciálna vodná operácia Salix Viminalis

Ako som neraz spomínal, pozemok, ktorý sme kúpili, bol príliš vodnatý, nikto ho nechcel. Lebo vyriešiť to znamená veľa práce a veľa peňazí – postaviť betónové járky, drenáže a odvodnenia. Teda aspoň podľa väčšiny ľudí, ktorí nám radili. Ako by to oni vyriešili za naše peniaze. Nie som „škrob“, ale peniaze viem minúť aj efektívnejšie. Takže Olinka prišla s nápadom vysadiť vŕby. A ako sa neskôr ukázalo, s dobrým nápadom.

Po obvode pozemku, tam kde po svahu voda opúšťala náš pozemok, sme vysadili v prvej fáze najprv 250 kúpených koreňov vŕby prútikárskej a neskôr, z už z vlastných zdrojov, ďalších 150 a potom ešte asi stovku ďalších. A po čase niekde vŕby preriedili alebo úplne zlikvidovali, podľa potreby a výsledku ich pôsobenia.

V prvom pláne vŕby spotrebovali vodu, ktorá podmáčala terén, lebo susedné stavby bránili jej odtekaniu. Samozrejme, že na pestovateľsky nevyužiteľných miestach spolu s vodou prúdili do drevín aj živiny z pôdy. A v treťom pláne vŕby celkom dobre bránili pohľadu do zanedbaných miest v susedných parcelách.

Vyrastené vŕby sme v zime zrezávali a štiepkovali na drvinu do kompostu alebo spevnenie mokrých trávnatých povrchov. A neskôr sme z jarných prútov sadili živé vŕbové ploty.

Dnes už máme vŕbových koreňov len okolo 120 vrátane plotov. A spolu s inými opatreniami, bez bagrovania a betónovania, bez investovania, nemáme problémy s vodou na pozemku, ani s nákupom zeminy na terénne úpravy či do záhonov. Všetko si produkujeme sami a prakticky „z odpadu“. Vypletané zásteny, vypletané ploty, ohrádky okolo kríkov alebo záhona Rozuma, materiál do kompostu, štiepku na mulčovanie, ktorá chráni vodu v záhonoch, aj podstieľku pre sliepky, ktoré sa v nej hrabú a dobre ju hnoja, aby opäť skončila v komposte a tým aj neskôr v záhonoch. Netreba kupovať hnojivá, keď máme výživný substrát z vlastnej produkcie.

Synergia objektov

Nájsť u nás rovné miesto nie je možné. A sedieť na svahu a oddychovať… Navyše sa zabárajú nohy stoličiek do trávy. Teda zabárali. Postavil som malú terasu, ktorá je vodorovná a pevná, dá sa na nej bez obáv sedieť.

A aby na nás nepršalo alebo nesvietilo slnko, zastrešenie je zo solárnych panelov, ktoré vyrábajú elektrinu. Nemusel som kupovať krytinu ani montážny materiál. A odvtedy si svietime, varíme, pečieme či prikurujeme zadarmo. Radosť posedieť.

Synergický efekt násobí aj nový dom. Nemusíme každý deň cestovať do mesta, teda šetríme peniaze za palivo do auta. Mám tu zriadenú pracovňu, takže nemusím tráviť čas v platenej kancelárii v meste, ani v aute cestou tam a späť. Pretože úrodu môžeme spracovať tu, nemusíme cestovať zo záhrady do mesta skorej, aby sme to stihli. Máme tu bezplatnú energiu na pečenie, varenie, aj teplú vodu, môžeme tu prať a sušiť oblečenie. Ráno nemusíme cestovať z mesta sem, vstaneme a sme rovno v našom kuse prírody, ktorá nás živí. A môžeme si vybrať podľa počasia a nálady, či budeme vonku alebo vo vnútri. Nestojí to ani cent ani minútu času.

Strecha kurína zároveň zbiera vodu do suda, odkiaľ je rozvádzaná do kurínov do napájačiek. Nemusím nosiť vodu zo studne, nemusím každý deň dopĺňať či meniť vodu v závesných napájačkách, ani sa strachovať, či sliepkam náhodou nedošla. A zastrešenie výbehu chráni výbeh pred nepriazňou počasia, no i uzatvára výbeh pred škodcami a vtáčou chrípkou. V suchom výbehu sú zdravé sliepky.

A čo živé tvory?

Náš psík nie je len náš spoločník, ale aj strážca pozemku a sliepok. Náš bezpečnostný systém.

Sliepky skonzumujú kvantum buriny, ktorá sa objaví na okrajoch záhonov. Dostávajú minerály a vitamíny, ktoré nemusíme kupovať, či už osve alebo ako súčasť kŕmnych zmesí. Skonzumujú aj veľa pokosenej trávy, ktorá pre ostatných ľudí predstavuje problém, ktorý riešia vyvezením kdesi či spálením… My máme z toho vajíčka. A trus, ktorý spolu so zvyškami trávy alebo podstieľkou končí v komposte, aby z neho bol substrát pre zeleninu v záhonoch. Vajíčka zjeme my, prípadne vymeníme za niečo iné alebo služby, ktoré potrebujeme. Zopár si dá aj Rony 😉 Staršie sliepky skončia na tanieri, niektoré časti opäť dostáva Rony za to, ako dobre strážil. A my ušetríme za krmivo pre psíka aj za odvoz bioodpadu. Stále nechápem, čo robia na dedinách hnedé kontajnery…

Na jar a na jeseň sliepky vypustené do výbehu preriedia hmyz v pôde, vrátane americkej vrtivky orechovej. Viac bielkovín je aj viac vajíčiek, zlepšuje to ekonomiku chovu. A hnoja aj vertikutujú trávnik. Nie, že by sme nemali elektrinu pre stroj, ale načo stroj, keď máme sliepky? Stačí pohrabať a použiť ako mulč pre neďaleké stromy.

Konva na vodu upevňuje zdravie

Pred cca tridsiatimi rokmi som sa pracovne na jednej marketingovej akcii stretol s Jiřím Kornom. Ten mocný stisk ruky silného chlapa, asi už dôchodcu, si pamätám dodnes. V tom čase pre mňa nebolo problém byť silný a zdravý, ale dnes už som aj ja vo veku… A viem, že silu, kondíciu a tým aj zdravie nie je možné „nechať tak“ a potom znovu získať, aspoň nie ľahko. Treba si ju udržiavať. A tak to robím už veľmi dlho. Len som vymenil bicykel za záhradu, ktorá mi toho dá viac, ako len pohyb po čerstvom vzduchu a zaujímavých miestach.

Aj v našej regeneratívnej permakultúrnej prírodnej záhrade sa musia rastliny polievať, keď je dlhé obdobie bez dažďa a spotrebujú vodu, ktorá je pod povrchom. Len u nás sa nemusí polievať tak skoro a tak veľa. Napriek rozlohe nášho pozemku všetku zeleninu aj kríky a stromy polievame zásadne ručne plastovou konvou. Jednak voda z nádrže je teplejšia, ako zo studne, jednak sa máme čas prizrieť každej rastline, či je v poriadku. A chodením so záťažou po pozemku získavame kondíciu. Ako mladí sme behávali s vestou, plnou pieskových váčkov, aj s obopnutými členkami s pieskovými vreckami, niekedy až desať kilo na sebe. A tým behávali myslím behávali po rebríku na tretie poschodie. Teraz už nemusím, stačí jedna konva, podľa nálady 10 alebo aj 14 litrová 😉 Keď už sa mám potiť, tak nech je to užitočný pot. Neplatím za fitko, neplatím za dopravu doň a neplatím za rôzne preparáty. Najem sa ovocia, čo tu rastie a dozrieva, takže vitamíny, vláknina, voda, minerály. Chudnem a prospievam záhrade, posilňujem v minulosti zranený a poškodený chrbát a 14 rokov som nebral lieky proti bolesti. Ani neviem, ako by som vyčíslil, koľko som ušetril tým, že som ušetril za nákup hadíc. Iba jeden týždeň som si dal v minulosti krokomer, aby som zistil, že denne tak nachodím 5000 až 7000 krokov, pekne po svahu. A nedávno som si zmeral, že len pri jedných kríkoch je to takmer dva kilometre. Pretože chodíme polievať nie len záhony vedľa nádrže, ale aj tie vzdialenejšie a nevyhýbame sa ani polievaniu malých stromčekov v ihličnatom lese či tých nových ovocných cestou k nemu.

Ľudia všeobecne

O pozitívnom vplyve záhrady na naše zdravie som písal. Posiľovňa aj psychocentrum v jednom. No to nie je všetko.

Keď vstanete ráno pred šiestou alebo aj o šiestej a vyjdete von, slnko u nás ešte len vychádza spoza kopca a nie je veľmi silné. Takže ja vybehnem len v trenkách, slabšie osôbky v plavkách. Slnko naozaj neublíži, no trvalý a silnejúci prísun slnečných lúčov spôsobí, že telo tomuto prostrediu privykne. Navyše pri pohybe s konvou nie je bez trička a nohavíc zima ani pri +15°C. A ako sa blíži deviata hodina, je už celkom teplo, takže tričko už nepotrebujete, ale koža sa vám nespáli, ani keď ostanete na slnku do obeda. Overené viac rokmi. To len média za peniaze inzerentov do nás hustia bullshity, že slnko po 6000 rokoch „vedecky“ dokázanej histórie ľudstva sa zbláznilo a zrazu ničí ľuďom zdravie a zabíja ich. No ak niekto vylezie na slnko až o jedenástej a začne sa „slniť“, tak sa nemôže čudovať, že očervenie ako rak a bez päťdesiatky ochranného faktoru zhorí. A potom potrebuje ďalšie prípravky na „ochranu“ svojho tela. Matka Príroda je múdra, nedovoľuje debilom sa rozmnožovať.

Takže od rána prísun vitamínu D aj bez plastových krabičiek, k tomu iné vitamíny z rôznych rastlín a bobulí na kríkoch. K tomu na celom dni stačia jedny trenky a jedny topánky s ponožkami (nejak sa neviem presvedčiť chodiť bosý, hoci návštevy sa u nás s radosťou vyzúvajú), v prípade návštevy jednoduché kraťasy a ľahké tričko na pár hodín. No ale načo zakrývať zdravé opálené telo? Verím, že aj ten stisk ruky mám Kornov 😉

No ale keď nenosíme takmer žiadne odevy, lebo tu neplatí žiadny dress code, ani keď sedím v GardenOffice a pracujem cez internet, tak vlastne ani veľmi nie je čo prať. Tej elektrine to môže byť jedno, veď máme vlastnú, ale netreba toľko vody, ani prášku, teda ani na to netreba zarábať. A netreba ani toľko odevov kupovať a drať, čo „človek mestský“ „musí“ a na čo „musí“ tiež navyše zarobiť. A neberie nám to čas, či už na robotu v tej záhrade alebo kochanie sa v tej záhrade, alebo vyjedanie rôzneho ovocia v tej záhrade 🙂 A „na kávu“ vždy nejaký príjem predsa len je.

Úplne bez peňazí sa tu existovať samozrejme nedá. A nejaké peniaze boli treba aj na to odštartovanie takéhoto spôsobu života. Tiež som bol štandardný typ človeka socialistickej/demokratickej/kapitalistickej spoločnosti. Len možno s trochu viac otvorenou hlavou (že by následok tehlou rozbitej a zašívanej hlavy v piatich rokoch?) a tak som sa rozhodol z toho kolotoča vystúpiť, verím, že zavčasu, aby som to prežil. A rád by som si tu užil budúci dôchodok čo najdlhšie a čo najzdravší.

Sprievodné rastliny

V záhrade máte v podstate dva druhy rastlín. Tie, ktoré cielene pestujete, odborne nazývané „kultúrne plodiny“ a tie, ktoré nepestujete, ale rastú si samé, odborne zvané „burina“. Budem sa opakovať, ale nedá mi. Pri jednej návšteve v minulosti sme mohli počuť: „Vy sa máte, vám tu rastú papriky a paradajky, u nás rastie iba burina“. Nuž proti vkusu…

Štandardný záhradník zeleninu okopáva a polieva, burinu okopáva a likviduje. Inak samotný pojem „sprievodné rastliny“ údajne pochádza od pôvodných obyvateľov severnej Ameriky, ktorých belosi takmer vyhubili, rovnako ako hubia tú burinu.

Často sa nás pýtajú, akú sme siali trávu. Nuž žiadnu. Všetky miesta zemných prác sme nechávali zarásť tým, čo Príroda chcela, pri výške porastu nad 15 cm som ho pokosil a nechal na mieste. Asi trikrát za sezónu. Potom sa už objavila pekná tráva a je tam dodnes. Všimli ste si, že na všetkých miestach obnaženej pôdy vyrastú vždy tie isté rastliny, bez ohľadu na to, čo tam rástlo predtým? Myslíte, že je to náhodou?

Takzvané „buriny“ sa snažíme využívať v náš prospech. V tomto článku už spomínané zelené a bordové lobody sme si prvý rok vypýtali od susedy, ktorá ich práve likvidovala v záhonoch. Dali sme ich na rôzne miesta a každý rok niekoľko rastlín nechávame vysemeniť. Ako mladé ich jeme namiesto šalátu, pravidelne dávame našim sliepkam, kým sú papriky a paradajky malé, chránia ich pred silným vetrom a slnkom.

Podobne u nás pracuje pre nás pýr. Rastlina z rodu lipnicovité svojimi koreňmi zabudováva do pôdy uhlík, čím zvyšuje obsah humusu a zlepšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu. Rastie u nás v jahodách, kde sa ju snažíme udržiavať v rozumnej miere, lebo v lete poskytuje jahodám tieň a preto máme jahody oveľa dlhšie a oveľa viac, ako susedia, aj bez zavlažovania. A vytrhaný a elektrickou kosačkou posekaný tvorí podstieľku sliepok vo voliére.

Sliepky radi konzumujú aj pupenec, ktorý sa sem tam objaví v jahodách či v záhonoch. Dobre mu tak, ušetríme za vitamíny sliepkam 😉

Osobitnou kapitolou je pŕhľava, ktorá tu bola takmer všade, no dnes je chráneným druhom, nechávame ju rásť pri niektorých plotoch. Okrem sušených semien, namiesto drahých chia-semiačiek, je výborná na postrek proti voškám, keď potrebujete rýchlo zasiahnuť na niektorých miestach, alebo ako 28-dňový výluh po nariedení ako dusíkaté hnojivo k pestovaným rastlinám. Určite viete, že umelé hnojivá nie len likvidujú humus v pôde, ale sú aj nekresťansky drahé.

Obdobne kostihoj, vratič, lastovičník. Všetko „buriny“, ktoré sú pre nás užitočné. Rovnako ako sedmokrásky v trávniku, ktoré mnohí ľudia vytrvalo likvidujú, aby mali „krásny“ zelený trávnik. Ani ich nenapadne, že by ich mohli zjesť. Rozdiel medzi „burinou“ a „kultúrnou plodinou“ je len ten, že či viete, ako ju použiť. Niekedy mám pocit, ako keby ľudia zabudli, na aké všetky neduhy tela ich babky ktoré bylinky používali. A dokonca niektorí ľudia z liečivých bylín maturovali! A potom si u nich dedinčania kupujú sáčkovanú žihľavu alebo repík 🙁

Všetko so všetkým súvisí

Svet nie je miestom izolovaných jednotlivostí, ktoré fungujú samé pre seba, nezávisle od tých ostatných. To len človek si veci tak zjednodušil, aby ich mohol ľahšie pochopiť. Ak vidíte svet atomisticky rozdelený a aplikujete separátne opatrenia, nemôžete sa čudovať, že máte komplexné problémy. Veci je potrebné vidieť v súvislostiach a zvažovať každý zásah do Prírody. Každé vychýlenie aktuálnej rovnováhy. Lebo ak ju vychýlite priveľmi, Príroda zareaguje oveľa razantnejšie, no na opačnú stranu. A ste tam, kde ste nechceli byť…

My sa snažíme využívať každú „zlú“ vec pre dobro celku. Lebo sa na „veci“ nepozeráme z pohľadu týždňa či dvoch, ale v horizonte niekoľkých rokov. Nie, čo mi to prinesie zajtra, ale čo mi to ušetrí budúci rok. Nestaráme sa o maximálne výnosy, ale o maximálnu kvalitu pôdy, a tá nám za to dáva vysoké výnosy. Vidieť to na neustále sa zlepšujúcej kvalite pôdy, na všetkých pozemkoch, ktoré sme postupne prikupovali.

Pri rozlohe nášho gazdovstva, hoci drvivú väčšinu tvoria sady a lúky, by sa to „tradičným záhradkárskym“ spôsobom ani nedalo. Toľko vody jednoducho v studni nie je. Aby sme dokázali obhospodáriť takú rozlohu a zužitkovať to všetko, musíme okrem svalov zapojiť aj rozum. A keďže posledné roky je stále častejšie a stále viac sucho a teplo, ukazuje sa, že len lamentovanie nestačí, treba sa prispôsobiť novo vzniknutej situácii. Aj keď možno netreba, použijem svoje obľúbené:

Nič nemusíte, prežitie nie je povinné. Ani vaše ani vašej záhrady.