Na prelome marca a apríla rozkvitli stromy, niektoré o niekoľko týždňov skôr, ako zvyčajne. To predznamenáva nie len skoršiu jar, ale aj riziko zamrznutia stromov v kvete. Každé ráno som pozoroval, čo dostalo v noci „za uši“.
V utorok ráno po Veľkej noci ukázal teplomer -1,6 °C, ale prechádzka po záhrade neodhalila žiadny problém. Zelenina ešte nie je v zemi, priesady len rastú v kelímkoch. Ďalšie ráno bola hodnota -0,6 °C optimistická, ale vo štvrtok som mal aj trochu roboty. Jedna z napájačiek v kuríne trochu tiekla, ranné minimum -3 °C bolo na ňu asi už dosť. Našťastie vody veľa neušlo (a možno tá pomaly prúdiaca voda zabránila poškodeniu ďalších napájačiek, lebo sa pokazila posledná v rade), tak som ju zastavil a šiel si pre náradie a novú napájačku. Výmena trvala krátko, aj keď som musel uvolniť drevený mantinel, ktorý chráni plast pred bujnými sliepkami, ktoré v minulosti svojím telom niekoľko tých plastových vecí zlomili.
Popoludní prišla aj Olinka a dôkladnejšie skontrolovala záhradu a objavila dva problémy. Čierne stredy kvetov mesačných jahôd nič neznamenajú, o mesiac zakvitnú znova. Horšie je to s kvetmi orechov. Minimálne v pôvodnej záhrade sú zamrznuté, do sadu sme sa išli pozrieť cez víkend.
Tam to nevyzeralo lepšie. Ani nízko nad zemou, ani vysoko v korune. Takmer všetky kvety aj prvé lístky hnedé, zamrznuté. Zhruba desatina ale je živá, zelená. Teraz je otázka, či majú stromy rezervu, či znova po oteplení vyrašia. Úroda orechov však bude opäť žalostná, aj napriek tomu, že máme veľa stromov. A pri našej spotrebe ich budeme musieť opäť časť kupovať. Budeme musieť niečoho vyprodukovať toľko, aby sa dalo predať a aby záhrada takto zarobila na chýbajúcu úrodu.
V piatok a v sobotu ráno teploty na úrovni -0,8 °C už nenarobili nijakú škodu. Hrušky, slivky, broskyne aj jablone vyzerajú byť v poriadku, na čerešniach je poškodená malá časť kvetov.
