Všetci o ňom hovoria, mnohí ho videli, u nás ho mohli naši priatelia ochutnať. Ako vyzerá, ako chutí a ako sa je banán severu, Asimina Triloba, Asimina trojlaločná, pawpaw?
Stromček sme kúpili pred ôsmimi rokmi v jednom útulnom záhradníctve vo vedľajšom okresnom meste. Všetci tvrdia, že musia byť dva. Ten náš mal na visačke obe pohlavné značky a o ďalšom stromčeku, či stromčekoch vieme, že sú bezpečne 130 km od nás 😉 Možno ešte v okolí toho záhradníctva, to je tiež pekne ďaleko na včely aj čmeliaky 😉
Toho roku začiatkom júla sa objavili prvé plody na stromčeku. Tak sme ich pozorovali a čakali, kedy sa objavia prvé znaky zrelosti. Mäkkosť na omak a banánová vôňa. A potom prišli v septembri tri upršané veterné dni a v piatok večer sme našli pod stromom prvé tri zrelé spadnuté plody.
Olinka ich dobre poumývala a dali sme sa ich ochutnať. Otvorili sme samozrejme ten najväčší 🙂
Nejedlé semienka vybrala Olinka na tanierik a neskôr, ešte vlhké, išli do vlhkého piesku a do chladničky na 120 dní. V podstate do pôdy pôjdu spolu so semienkami paprík budúci rok. A do dužiny sme sa pustili vidličkou a vychutnávali si plody veľmi dobrej chuti.
A pretože sme očakávali v sobotu milú návštevu, navnadili sme ich na Asiminu a ochutnali s nimi druhý plod. Všetci si pochvaľovali.
A tak mi povedzte, prečo by si mal človek kupovať banánový puding s vanilkovou príchuťou, keď mu to vyrastie v záhrade? Už sa tešíme, keď budú zrelé aj ďalšie plody. Cez desať ich je celkom na strome.
Nespoliehame sa len na jeden strom, neďaleko už je vysadený aj druhý malý stromček, lebo dobrého ovocia nikdy nie je dosť.
Zdroj úvodného obrázka: https://sk.wikipedia.org
