Keď sme pred rokom kúpili dom, jednou z vecí, ktoré nás veľmi potešili, bol namontovaný elektrický bojler Tatramat. Mať teplú vodu k dispozícii sa hodí nie len pre osobnú hygienu a upratovanie, ale aj pri prácach na gazdovstve.
Nasťahovať sa do novostavby môže byť radosť, kúpiť starší dom sú starosti. Ale ako často vravím, problém je situácia, ktorá vadí, a keď viete, čo s tým, tak to nie je problém. A tak sme sme sa hneď pustili do renovácie, ako nám čas a peniaze dovolili. A keď v zime bolo slnka pomenej, ale aj gazdovských prác, a teda bola nižšia potreba vody, bojler som demontoval a dal sa ho tiež renovovať. Menej vyrobenej elektriny sme využívali na iné účely a tú trochu teplej vody, čo sme potrebovali, sme si poľahky zohriali v hrnci na kachliach na drevo.
Málokto si uvedomuje, že elektrický bojler s mokrou špirálou, teda takou, ktorá je umiestnená priamo vo vnútri nádoby, je citlivý na obsah minerálov vo vode, ktoré vytvárajú vodný kameň nie len na nerezovom dreze, vodovodnej batérii, či vo vnútri potrubia, ale aj v bojleri. A „vodní kámen je prevít“, ako hovorí jeden vtip. A keďže som vedel, že pred nedávnym napojením domu na obecný vodovod bola používaná voda zo studne, mal som celkom podložené obavy o stav vnútra bojlera.
Po vypustení vody a demontovaní príruby z bojlera vypadlo ani nie pol vedra usadenín. Samotná špirála vyzerala celkom OK, nie veľa nánosov. No anódová tyč nikde, ostal po nej len kýptik skrutky. Dúfal som v lepší výsledok, no bol som pripravený aj na katastrofu. A tak prišiel k slovu internet, vyhľadávanie a výber jedného z dodávateľov. V balíku prišla (pre istotu) úplne nová príruba, tesnenie, špirála s tesnením aj anódová tyč s tesneniami, nový prevádzkový aj havarijný termostat a odpor pre pripojenie anódovej tyče k zemi.
Pôvodne bol bojler osadený dnes už neštandardnou špirálou 1350 W, ktorá je podľa mňa vhodnejšia, ako 2000 wattová aj pre bežného užívateľa. Veď pre ohrev vody sa využíva nízky tarif/nočný prúd, spínaný na diaľku HDO, tak je jedno či je bojler nahriaty o 1:00 alebo o 3:00 ráno, aj tak sa teplá voda použije najskôr ráno a často až popoludní, dokedy bojler iba chladne a stráca dodanú energiu. A pre domácu slnečnú elektráreň, kedy je bojler zohrievaný denným prúdom 🙂 , je nižší príkon výhodnejší vzhľadom na menič a súbeh iných spotrebičov v domácnosti, to sa však dá riešiť dobre nastaveným monitoringom a aizáciou.
Videl som aj jednokilowattovú špirálu, dodávateľ však nemal všetky potrebné diely a mne sa nechcelo deliť objednávku na dve firmy. Tak je v bojleri opäť 1350 W špirála. Ovšem teraz mám menič nastavený na výrobu napätia 220V a tým je aj príkon špirály len 1200 W 😉 Aj tak je to lepšie, ako napätie v distribučnej sieti, ktoré kolíše od 235 do 205 V, grafy mám, keby nejaký vrták bol veľmi zvedavý. Skrátka menič potiahne aj bojler aj chladničku aj odvlhčovač aj svetlá a k tomu 2 kW rýchlovarnú konvicu, len si k tomu trochu pustí ventilátor.
Zložil som teda všetky dodané diely a cez nové tesnenie namontoval prírubu späť do bojlera, zaveseného na nové miesto. Spolu s tým som vymenil aj prívodnú šnúru, lebo tá stará asi fakt dosť pamätala a bola v dosť nebezpečnom stave. A napustil bojler vodou pre tlakovú skúšku, zatiaľ bez pripojenej elektriny a spodného krytu. A dobre som urobil. Drobné rosenie sa objavilo okolo tesnení anódovej tyče. Tak som to pritiahol a počkal pár hodín. Na tretie naozaj fest silné pritiahnutie za pomoci torxu a vidlicového kľúča rosenie prestalo. Pod bojlerom som mal hnedý kartón, tam bola každá kvapka dobre vidieť. Tesnenia špirály aj prírubové boli v poriadku.
Keď sa za tri dni vrátane zohrievania bojlera žiadna kvapka nikde neobjavila, nasadil som spodný kryt a odvtedy náš bojler, ako nový, opäť používame, lebo pri upratovaní nie je teplej vody nikdy dosť.
