Spomenula Olinka známej. „A papriky máte?“ s údivom jej odpovedala. „Prečo by sme nemali mať? Máme tak, ako po minulé roky“, znela Olinkina odpoveď. Načo známa reagovala: „Pretože my nie, je sucho“. Ako by som reagoval ja?
Tak ako reagovať zvyknem často. Otázkou „A ako to spolu súvisí?“ Na pohľady skúmajúce moje duševné zdravie už som si zvykol.
Myslím si, že na takej Sicílii alebo v Izraeli je teplejšie ako u nás, aj sucho je tam väčšie a napriek tomu tam ľudia žijú, pracujú a pestujú aj zeleninu. Tak prečo by to nemalo ísť u nás, že? A u nás to aj ide. Za plotmi nie vždy a nie celkom, ale ja som sa vždy porovnával s lepšími od seba.
Sucho nie je dôvod nedostatku zeleniny
Je to možno dobrá výhovorka, ale sucho a teplo skutočne nie je dôvod, aby na Slovensku nerástla zelenina. Ja viem, že papriky majú plytké korene a potrebujú častejšie prijímať vodu, ale aj tak mi príde divné, že mnoho známych po tomto lete oznámilo čosi ako „Paprikám sa tohto roku nedarilo, prestanem ich pestovať“.
V takomto uvažovaní vidím dva zásadné problémy. Prvý ten, že ľudia nevidia, čo sa deje okolo nás. Kto má aspoň kúsok pôdy, má zdroj. Zdroj potravín, ktoré stačí len vypestovať. Lebo zdroj peňazí môže onedlho vyschnúť, respektíve bude ich treba na menej dostupné komodity, ktoré si vypestovať nedokážeme. Málokto má doma ropný vrt a vlastnú rafinériu. Zato „supermarket“ alebo „lekáreň“ áno.
S tým súvisí druhý problém. Ešte asi stále majú ľudia dosť peňazí na to, aby namiesto „Vykašlem sa na to“ uvažovali štýlom „Ak má papriky sused, prečo ich nemám aj ja?“. Ešte asi nehladovali, ešte asi nebolo tak zle, aby mohlo byť horšie. Skrátka toto „prechodné obdobie“, kedy sa nedarí, ale nevadí to, treba využiť na to, aby sme sa naučili, ako v sťažených podmienkach dopestovať dostatok potravín a neplytvať zdrojmi (pôdou a vodou).
Sused papriky má, ja nie
A nie je to preto, že viacej polieval. Váš sused nemá v studni viac vody, ako vy. Jeho záhrada trpí rovnakým suchom, ako vaša. Ani u neho neprší, keď neprší u vás, aj u neho teplota atakuje štyridsiatky, ako u vás. Tak ako to, že on má papriky či uhorky alebo inú zeleninu na predaj, keď vám sa neurodilo?
Vraj má väčšiu záhradu. Koľko tekutých slivák treba vypiť na vypotenie takéhoto bľabotu? Koľko ich už bolo vypitých, aby človeku nedošlo, že ak má väčšiu záhadu, ale rovnakú studňu, tak matematicky mu vychádza menej vody na meter štvorcový, ako vám, teda aj menej úrody? A napriek tomu jej má viac.
Počul som už rôzne výhovorky zo všakovakých strán, prečo toho roku nie sú papriky, uhorky, tekvice, fazule, jahody, maliny… ale ani jeden argument. Ľudia toho narozprávajú… a nemajú čas počúvať. Nespýtajú sa, aby nevyzerali ako hlúpi. Ale nie je hlúpejšie nemať úrodu napriek vynaloženým peniazom do hnojív, kupovaných priesad, vody a elektriny na polievanie, o litroch potu nehovoriac, a za plotom úroda vyvaľuje oporné kolíky? V rovnakých podmienkach, ako u vás?
Rozdiel v prístupe
„Voda je život“ bude omieľať jeden môj príbuzný dokola. A dokola bude kosiť na nízko a okopávať či rotavátorovať všetko, čo uvidí. A potom sa sťažovať, čo všetko mu vyschlo.
U nás považujeme „motyka“ za sprosté slovo, za sedem rokov sme ani raz nerýľovali. Zato kupujeme slamu a kosíme trávu na seno. Chránime vodu v pôde a zberáme bohatú úrodu. A preto aj tento vraj suchý rok budeme tiež variť lečo. Prvých 11 sedemdecových pohárov pribudlo v špajzi, aj sme sa dobre najedli. A nebolo to posledný raz. My máme vyriešené obidva problémy, ktoré som spomínal v strede článku. A každému rád poviem, v čom je tajomstvo úrody.
Nie v dodávaní viacej vody, ale v ochrane tej, čo v pôde je. Chcete mať úrodu? Mulčujte.