Že je tento rok koniec leta o mesiac skôr vidno nie len na zelenine. Chladné a sychravé počasie nastúpilo včaššie a ani prvý mráz sa nezdržiaval. Zlikvidoval zeleninu aj citlivé ovocie. Jeseň má zrýchlený priebeh a je potrebné včas reagovať.
Vidno to aj na našej solárnej elektrárni. Vďaka silnej baterke dokážeme prekonať aj viac pochmúrnych dní za sebou, ale nabiť veľkú baterku trvá dlhšie. Nie len preto, že je často zamračené a panelov zase až tak veľa nemáme, ale aj dni sú kratšie, slnko vychádza neskôr a ešte k tomu občas na jedny panely tieni náš dom a na druhé susedný. Už niekoľko týždňov naše baterky neboli nabité úplne do plna, lebo sú na túto ročnú dobu fakt veľké. Menšie by boli, ale by zas tak dlho nevydržali. Však nevadí, lebo aj využívanie jednej tretiny ich kapacity v strede napäťového pásma je OK, ako z hľadiska domácnosti, tak z technického hľadiska FVE.
Čo už ale OK nie je, že sa pri takomto režime, kedy chýba špička 100% kapacity dlhšiu dobu, prejaví nerovnomerné opotrebovanie v minulosti a jednotlivé články sa začínajú rozchádzať. Nie každý iným smerom 😀 Ako sú vybíjané stále na nižšie a nižšie napätie, postupné vyčerpanie kapacity sa prejavuje rôznou úrovňou poklesu napätia na jednotlivých článkoch. A tak sa stalo, že v poslednej októbrovej dekáde sa na dvoch článkoch dostalo napätie na dolnú prípustnú hranicu z pohľadu ich dlhodobej životnosti, pričom ostatné boli ešte dosť ďaleko nad touto napäťovou úrovňou. Aby nedošlo k poškodeniu článkov a aby bola zachovaná ich životnosť, bolo potrebné buď akumulátory z používania odstaviť alebo celú sadu dobiť externou nabíjačkou z distribučnej siete.
Pritom ostatné články by boli schopné dodávať energiu našej vidieckej domácnosti minimálne ešte nasledujúcich 24 hodín, toľko mali energie. Tak som zapol na pár desiatok minút nabíjačku s výkonom 2 kW a dodal do baterky asi 0,5 kWh za peniaze, aby som tento problém, vyskytnuvší sa večer, mal čas vyriešiť ráno. A súčasne som zapol na predmetnej baterke balancovanie, teda prelievanie energie zo silnejších článkov do slabších. Pomohlo to, ale iba LTT, našťastie ráno vyšlo podľa predpovede slniečko a baterky dobilo. Treba povedať, že či už nabíjačka zo siete alebo nabíjanie z panelov, dodáva energiu všetkým akumulátorom, nie len tej problémovej zostave. Takže riešiť rozbalancovanie externou nabíjačkou je veľmi neefektívne. V podstate podporujem aj tie akumulátory, ktoré to nepotrebujú.
Treba použiť booster
Keďže som mal poznatky o rozchádzaní sa niektorých článkov najstaršej sady akumulátorov už z jari a leta, mal som pripravené aj technické riešenie. V podstate ide o to, že takéto slabšie články majú v skutočnosti nižšiu kapacitu, ako tie ostatné. Každý pack je skladaný z vyberaných článkov, pričom by ich celková kapacita sa mala líšiť len o 0,1% od ostatných packov. Články však boli merané každý samostatne a po poldruha roku používania už môže byť všetko inak.
Zo stavby elektrárne mi ostali dva menšie packy, z ktorých jeden bol úplne OK a druhý s miernym problémom. Tak som teda ten dobrý rozdelil na dva dvojradové balíčky a vyrobil im zo zvyšných zásob nové zbernice. A ďalší deň, kedy popoludní bolo tak zamračené, že elektráreň takmer nič nevyrábala, som pre istotu zastavil výrobu z panelov a vypol 160A poistky prvého akumulátora. Bežal len menič z ďalších akumulátorov, ale okrem chladničky a monitoringu nemal čo napájať.
S takýmto posilňovaním hlavných článkov som rátal už pri stavbe akumulátora, takže medzi jednotlivými packami je dostatok miesta na vsunutie dvojradového boostera a na medených zberniciach sú v pravidelných vzdialenostiach už vyvŕtané kalibrované otvory pre skrutky zberníc boosterov. Takže stačilo len hotový miničlánok paralelne pripojiť k hlavnému článku s najnižším napätím.
Jednoducho povedané, ale s realizáciou treba byť maximálne opatrný. Hoci je akumulátor od elektrárne odpojený, medzi jednotlivými článkami vždy môže vzniknúť skrat! A kryty zberníc bolo potrebné pri tejto operácii z jednej tretiny odstrániť. Takže platí prvé prikázanie železničiarov: „Opatrne posunovať!“ No a pripojovacie konce zberníc boostra boli kryté nasunutou bužírkou.
Najdlhšie z celého trvalo čakanie. Booster bol totiž nabitý doplna, tak ako ostal pred dvomi rokmi po kompletáži. A akumulátor mal cca 30% kapacity, teda napätie výrazne nižšie. V takej situácii „spojiť plus na plus a mínus na mínus“ by zaváňalo veľkým malérom, minimálne na ruke, ktorá by to spájala. Takže prišlo na rad vyrovnanie napätí hlavného článku a boostra. A meranie kliešťovým ampérmetrom, kedy konečne vyrovnávací prúd cez pomocný vodič klesne z pôvodných 20 A na prijateľné cca 4A. Potom už som napevno pripojil aj záporný pól boostra do zbernice a odvtedy je najslabší článok zrazu najsilnejším z celej zostavy 😉
Booster dostal aj druhý najslabší článok zostavy. Posilnenie oboch článkov nie je veľké, ale tým, že umožní celú batériu využívať vo väčšom napäťovom rozsahu, som získal k dispozícii asi 4 kWh energie.
Mám ešte k dispozícii ďalšie malé baterky, tak ma čaká najskôr pozorovanie a meranie akumulátora, ako sa bude správať a neskôr posilnenie ďalších slabších článkov, počítam, že teraz už menšími boostrami. Tým by sa mala celková kapacita akumulátora zvýšiť a získali by sme tým ďalší deň k dobru pri zamračenej oblohe.
