Doslova. Keď začalo obdobie zopár daždivých dní, tak stále bolo treba polievať papriky na vyvýšenom záhone, kým nepopršalo trocha viac a my sme si mohli vydýchnuť. Na chvíľu. Pomohlo to aj súženej tráve, ktorá u nás nie je na parádu, ale na chodenie. Ale tá sa rozbehla.
Keď naprší desať-dvanásť milimetrov za noc, pre niekoho je to „dobre popršalo„, ale povedzme si na rovinu, je to len také blatíčko na povrchu okopaných záhonov. U nás to pekne vsiakne do pôdy, ale vieme, že to je dobré tak pre cibuľu, jahody alebo trávu, ktoré majú korene pri povrchu. Aby sa voda dostala hlbšie, tak to musí pršať každú noc alebo aspoň obdeň a keď je toho za päť dní aspoň 50 milimetrov, teda 50 litrov na meter štvorcový, a medzitým nie je veľmi horúco cez deň, tak potom naozaj už nemusím polievať ani papriky ani paradajky a aj hrozno a ríbezle to už zvládnu. Kým nezačnú horúčavy.
Ale dvadsať milimetrov vody v pôde a dvadsať stupňov teplota vzduchu stačí, aby sa tráva spamätala natoľko, že opäť vyrazí hor. A keď ráno, tesne po východe slnka, alebo aj večer, po zotmení, chcete prejsť záhradou, mokré sú nie len topánky, ale aj spodok nohavíc.
Takže čas kosenia je tu. Okolo domu to pobehám elektrickou kosačkou s dosť veľkým zberným košom, takže ho nemusím vyprázdňovať každú chvíľu. Z čerstvej trávy sa tešia oba kŕdle sliepok vo voliérach, ale ujde sa aj Olinke na mulčovanie, dopoludnia ju jej dávam do veľkých kalfasov, aby som mohol pokračovať v kosení.
Ale už som musel vybehnúť aj za bránu, kde som vykosil dva asi dva metre široké pásy smerom nahor. Predsa len, ešte stále môže byť teplo a sucho, tak nech nie je celá lúka obnažená a neuschne všetko. Keďže tráva nie je veľmi hustá, ako býva z jari, tak mi stačil slabší Fieldmann, s 2,4 mm strunou si pohodlne poradil s tou trávou, čo je tam teraz. A ako bonus máme pekne široké chodníky na prechádzky so psíkom. Ďalšie kosenie bude až po ďalšom daždi.
