Záhrada v kopci

EÚ zdražuje umelé hnojivá z Východu

Politika na tento web nepatrí, no vyčíňanie politikov sa nás veľmi vážne dotýka vo všetkých aspektoch života. Preto je našou povinnosťou, každého občana, postarať sa o to, aby dopady ich výplodov boli na nás a naše rodiny čo najmenšie.

Nech si rozkliknete prakticky ktorýkoľvek článok, vždy nájdete informácie ako byť slobodnejší, nezávislejší a sebestačnejší a čo pre to môžete urobiť. Aby ste im museli dať čo najmenej peňazí, aby ste museli čo najmenej zarábať nájomnou prácou a teda platili čo najnižšie dane a tiež aby ste si dopestovali a dochovali čo najviac a mohli zďaleka obchádzať obchodné reťazce, ktoré pre štát vyberajú DPH.

Na mnohých záhradkárov a malopestovateľov teraz dopadne ďalšia „morová rana“ z bruselskej centrály nevolených eurokratov. Citujem: Európska komisia (EK) v utorok navrhla zavedenie ciel na ďalšie poľnohospodárske produkty a niektoré hnojivá dovážané z Ruska a Bieloruska. Zámerom je predísť možnej hrozbe pre potravinovú bezpečnosť EÚ, čo vo svojom stanovisku potvrdil aj slovenský eurokomisár. „Naším cieľom je naďalej oslabovať ruskú vojnovú ekonomiku a zároveň znižovať závislosť EÚ, podporovať náš priemysel a zachovať globálnu potravinovú bezpečnosť. Urobíme všetky kroky potrebné na ochranu nášho priemyslu hnojív a farmárov,“ odkázal Šefčovič.

Takže ruské hnojivá budú drahšie, ale peniaze pôjdu do Bruselu. Vyššia cena spôsobí, že z „iných krajín“ dovážané hnojivá už nebudú také drahé, aspoň teda na prvý pohľad. Na druhý to znamená, že už nebude na výber. Buď si kúpite drahé ruské hnojivá alebo drahé mimoeurópske hnojivá. A pri vyššej cene sa asi oplatí znova vyrábať hnojivá aj v EÚ, napríklad aj v Duslo Šaľa.

Naozaj? A lacný plyn alebo lacnú elektrinu, teda lacnú energiu na energeticky náročnú výrobu umelých hnojív v EÚ zoberieme kde?

Permakulturisti sú mimo nebezpečenstva

V podstate som to povedal už asi pred tromi rokmi predavačovi v našom obľúbenom záhradkárskom obchode, keď mi ponúkal posledné NPK a iné vrecia zo starých zásob, lebo hnojivá budú drahšie: Mne je to jedno. Vraj budem mať drahšiu zeleninu. No nebudem. Nie, že by som mal veľké zásoby umelých hnojív kdesi v stodole. Jednoducho umelé hnojivá v našej záhrade nepoužívame. Na obohacovanie pôdy o živiny pre rastliny využívame permakultúrne metódy hospodárenia na pôde.

Tradičné moderné poľnohospodárstvo a z neho odvodené metódy záhradkárčenia využívajú umelé hnojivá, aby vytvorili pestovaným rastlinám optimálnu úroveň základných živín a dosiahli maximálnu úrodu z minimálnej plochy. Celé to funguje za predpokladu dodávania veľkého množstva energie (na výrobu hnojív a paliva na použitie mechanizácie) pri optimálnom množstve vzdušnej a pôdnej vlahy. Akonáhle vybočíte z týchto parametrov, nastáva katastrofa: neúroda, záplavy, sucho.

Súvisiace:  Konečne prší

Čo do tohoto procesu vnesie zvýšenie cien vstupov? Buď zdraženie výsledného produktu, ak si to môžu zákazníci dovoliť platiť v nezmenenom množstve nákupov, alebo zníženie objemu ponúkanej produkcie, pretože to nebude mať kto kupovať v pôvodnom množstve, objem peňazí zákazníkov sa nezmení.

Takže v obchode budú drahšie potraviny a dostupný menší sortiment, než doteraz. Problém pre panelákového človeka, čo všetok čas venuje zarábaniu peňazí, lebo všetko si za ne dokáže kúpiť. No už nedokáže, aspoň nie všetko.

A pre záhradkárov a domácich pestovateľov? Ak používate osvedčené „tradičné“ postupy hnojenia, tak aj vaša produkcia bude drahšia, tejto finančnej pasci neuniknete. Alebo dopestujete menej, lebo si nebudete môcť toľko hnojív dovoliť kúpiť.

Skutočne sa ukazuje, že je nie len výhodné, ale aj nevyhnutné používať prírodné postupy regenerácie pôdy, aby nebolo potrebné dodávať externé dávky umelých hnojív pre dosiahnutie optimálnej úrody. Teda pri pestovaní potravín sa správať k svojej pôde tak, aby bola schopná sa sama regenerovať a dávať rastlinám všetky potrebné živiny a pritom sama dokázala zadržať vlahu, aby po silných dažďoch neboli povodne a erózia pôdy. Práve tomu učí permakultúra.

Nejde len o zámenu umelých hnojív za hnoj kravský alebo konský, to v podstate veľa nerieši. Ide síce o výhodnú recykláciu, ale stále k tomu treba veľa energie, či už nafty alebo chleba či ovsa, ak ho vozíte koňmo. Trvalým riešením je mulčovanie, nastieľanie organického materiálu a jeho rozklad dážďovkami a pôdnymi baktériami, teda permanentné prihnojovanie a ukladanie dusíka a uhlíka do pôdy, aby humus zadržiaval nepravidelnú vlahu pre trvalé zavlažovanie rastlín, bez straty vody po okopávaní.

Mulčovanie je možné nie len na bežných záhonoch, permakultúrne pestovanie je ideálne na vyvýšených záhonoch alebo na záhone Rozuma. A takéto záhony majú výrazne vyššie výnosy, ako „tradičné“ pestovanie s NPK. Pritom žiadne clá, zvýšenie DPH či iné úradnícke maniere nedokážu ovplyvniť náročnosť práce na nich ani množstvo úrody. Ani ich kvalitu.

Som presvedčený, že ekonomické opatrenia vládnúcich teraz „dokopú“ ďalších záhradkárov k permakultúre. Pretože sa to jednoducho oplatí.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.