Všetkých prekvapuje, že vo vinárskom kraji pestujeme hrozno a nerobíme z neho víno. Nuž, asi sme iní, niektorí vravia, že vraj divní 😉 Nám to nevadí, máme iné priority a ja som nikdy nebol stádovitý. Ale ani Olinka 😉 A tak u nás rastie aj vinič, ale zase inak, ako „býva zvykom“.
Väčšina ľudí rozdeľuje plody viniča, hrozno, na stolové a muštové. Teda na zjedenie a na spracovanie. My ho delíme na „chutí“ a „nechutí“. Popravde ale neviem o nejakom, ktoré by u nás rástlo a nechutilo nám 😉
Nepamätám si to celkom presne, ale asi dvadsať odrôd hrozna nám tu rastie „na striedačku“ na štyroch miestach. Asi sedem koreňov má svoje „baletkové“ stĺpy v jednotke predzáhradke, kde má aj dosť vody aj dosť slnka. Ďalších šesť baletiek rastie na rozhraní pozemkov „jednotka“ a „dvojka“ pod pivnicou a podobný počet pri severnom plote, kde som pôvodne postavil jednoduchú drôtenku pre černice. No a hlavný vinohrad stojí na rozhraní zeleninovej a ovocnej časti, v podstate naproti druhým baletkám. Tu máme v troch radoch 21 koreňov a 18 odrôd.
No povedzte, ako by sa z toho dalo robiť víno? Zato jesť sa to dá už od augusta a až do novembra, pekne postupne, jedno po druhom. Pravda, pokiaľ ho ochránime pred vtákmi sieťami, lebo by inak na nás nič neostalo.
Dosť čo nám požierajú väčšinu úrody „taliana“ samorodáka, ktorý nám pomohol zrútiť starú jabloň, ktorý teraz rastie na veľkej baze, preto nie je možné ho efektívne chrániť sieťou.
Prvé dozrievajúce plody skorých odrôd už sme ochutnali. Tie staršie korene, ktoré sme zasadili pred deviatimi rokmi, sa majú k svetu, ale dobre prosperujú aj tie mladšie, ktoré sme sadili neskôr ako náhradu tých, ktoré to nezvládali. A toto leto sme im museli pomáhať nosením vody v konve. Ale tá chutná úroda za to stojí. Rovnako ako väčšinu ostatnej, aj úrodu hrozna postupne pojeme čerstvú, práve odtrhnutú z koreňa. Bez spracovania, ako bežnú potravinu, plnú vitamínov a minerálov. Prečo odkladať spotrebu na neskôr, keď môže byť nášmu telu prospešná už teraz?
