Koniec septembra je studený a upršaný. Po tom, čo minulý týždeň dokonale preveril schopnosti našej elektrárne, som od pondelka radikálne zmenil spôsob existencie tu na gazdovstve. Nie som poddajný typ, no aj hrdina musí vedieť, kedy je treba prestať bojovať.
Skrátka slnka je už menej, lebo je oveľa nižšie nad obzorom a aj dni sú kratšie. Keď sa k tomu pridá častá oblačnosť, sme radi aj za 7 kWh vyprodukovanej elektriny, hoci ešte nedávno sa nám 12 kWh málilo 😮 Takže aj o tom, ako použijeme obmedzené zásoby elektriny, musíme trochu rozmýšľať.
Prvou zmenou bolo už minulý víkend presťahovanie sa do domu. Síce raňajky som si dal ešte na terase, keď svietilo „zubaté“ slniečko a som sa vrátil z ranného kosenia pod gaštanom a jabloňami na kopci a potom nachovania sliepok aj psíka, ale keď som akurát stihol dokončiť krov prístreška pred prichádzajúcim dažďom, ktorý nakoniec trval takmer do večera, obedoval som už v dome. A som si zakúril v piecke, tentoraz s horným odhorievaním. A keď už tá piecka tak pekne horela, tak som si na nej aj uvaril svoju poobedňajšiu kávu v antikorovom malom hrnci s rúčkou, ideálnom na preliatie do mojej obľúbenej šálky.
Zohriatie obeda na piecke na drevo, rovnako ako uvarenie vody na kávu, ušetrí trochu elektriny. Za jeden deň je to nič, za tri mesiace sa nazbiera. Jednoducho som vymenil jeden druh energie za iný, rovnako z našej záhrady. Lebo aj to drevo je z predvlaňajšieho orezu starých stromov. Narezané akupílkou baterkami nabitými zo slnka 😉
