Niekto by sa tešil, že má nejaké slivky, my sme radi, že už ich nemáme, pre tento rok. Fakt ich bolo dosť a fakt nám dali dosť zabrať. Ale každá minca má dve strany a tou druhou v prípade spracovaných sliviek je plno pohárov slivkového lekváru 😉
Extenzívne pestované ovocné stromy bez otrockého každoročného rezu (ako by ste stíhali udržiavať takýmto spôsobom stovku stromov?) v prípade absencie nejakých extrémnych výkyvov v počasí v podstate plodia v dvojtaktnom režime. Po roku plnom úrody si ďalší rok stromy dávajú „pauzu“ a plodia len tak symbolicky, pre udržanie nejakého potomstva (ovocie je energetický obal pre semená pre ďalšie pokolenie), aby v ďalšom roku boli opäť obsypané plodmi. A pri slivkách tento plodný rok bol práve tento rok. A my sme boli na záľahu úrody pripravení. Kuchyňa v novom dome zrekonštruovaná, elektráreň posilnená, sporák s rúrou na svojom mieste a elektrický bojler na teplú vodu pre umývanie nachystaný ako nový.
V piatok prvý augustový týždeň som posledný raz išiel do sadu, aby som z posledných dvoch sliviek, tretia už dala posledné plody začiatkom týždňa, pozbieral posledné slivky, ktoré spracujeme na lekvár. Na túto chvíľu sa tešila Olinka aj naša elektráreň. Olinka preto, že desiata várka lekváru za dva týždne už bola naozaj na hranici jej síl a aj elektráreň, po minulotýždňových polooblačných dňoch bola s batériou večer tak na 30%. A elektrický bojler som udržiaval tak na 60%, každý deň dostal prídel na vyrovnanie strát a na spotrebu za včerajšok. Lebo aj nádrž na vodu potrebovala každé ráno doplniť a keď ide čerpadlo dlho, tak tiež nejakú elektrinu spotrebuje. Vlani o takomto čase by sme mali energetický problém, resp. by sme museli do niečoho pustiť elektrinu za peniaze. A to mi veľmi vykrúca nos 😉 Jesenné posilnenie počtu panelov aj veľkosti akumulátora zahnalo chmáry na mojom čele, ale od ideálu sme trošku ďalej, bude sa opäť posilňovať 😀 Solaritýda je sviňa choroba 😀
Z predposlednej veľkej várky sliviek Olinka okrem lekváru upiekla aj slivkový koláč, ako inak solárny. Len nemám fotky, tak všetkým chutil, vrátane našich víkendových návštev. A naozaj posledné slivky zmiešala s hruškami zo sadu, ktorých toho roku nebolo veľa a takmer všetky rýchlo hniličkovali, zo stromu, ktorý sme museli na jeseň orezať kvôli posúvaniu plota.
Zdá sa, že tento rez hruške prospel, plody mala toho roku práve na upravenej severnej strane. Takže nakrájané slivky s nakrájanými hruškami s trochou vanilkového cukru išli do nášho veľkého antikorového hrnca a na elektrickú dvojplatničku. A po uvarení a rozmixovaní ponorným mixérom do pohárikov. Tých máme teraz dosť, čo sme ich veľký balík tento týždeň kúpili cez internet.
V pondelok ráno som ešte takéto slivkovo-hruškové pyré opäť vložil do elektrickej rúry a po zohriatí vody v pekáči na bod varu nechal desať minút sterilizovať. Naša „detská výživa“ je hotová. Keďže jabĺk toho roku veľa nebude a v tom suchu padajú nezrelé zo stromov, využijeme hrušky, ktoré sa ani sušiť nedajú, ako rýchlo je po nich.
Elektráreň môže nahriať bojler do plna, rovnako tak doplna dobiť baterky, lebo teraz sa už piecť nebude. Iba ak Olinku ukecám na ešte jeden slivkový koláč, pre fotografa 😉 Lebo nejaké slivky ešte samozrejme máme, len nie lekvárové 😉 Dve malé Haroma majú už plody tesne pred dozretím, na koláč ako stvorené. A na jedenie nám ostalo na stromoch tých malých guľatých, akože trnkových, na ktorých sa nechce kôstka oddeľovať, ale na priamy konzum ideálne. Aj za bránou aj v sade.
A keďže budúci rok očakávame ten párny, teda s menej slivkami na stromoch, tak lekvár sa bude hodiť aj budúci rok. V komore vydrží, ak ho medzitým nezjeme 😀
