Konečne pozmývané

A môžeme sa teda sťahovať do vynoveného domu. Alebo si niekto zase myslel, že sme kúpili niečo len preto, aby to navždy tak zostalo? Kým sme sa pustili do finálneho pozmývania, lebo sme tú podlahu umývali ja aj Olinka nespočetnekrát, stálo nás to nemálo úsilia, času aj peňazí, aby dom bol aspoň z polovice k obrazu nášmu 🙂

Výhodné nákupy ruinujú rodinný rozpočet a nie inak to bolo aj pri kúpe nášho domu, druhého domu. Lebo prvý sme kúpili pred deviatimi rokmi, spolu so záhradou. Skôr ruinu starého domu a ani náhodou sa nedalo uvažovať o jeho zobytnení, hoci strechu dostal poriadnu.

Takže nejaké hospodárske zázemie sme mali a neskôr sme začali v lete na záhrade aj kempovať. A čím ďalej tým viacej sa nám tu páčilo, len bývať sa tu nedalo. To sa zmenilo vlani na jar, ale len čiastočne. Získali sme obytný aj obývateľný dom, len bývať sa v ňom, podľa našich kritérií, nedalo. A už vôbec nestačilo len pozmývať. Pretože čím viacej som sa začal o detaily kúpeného domu zaujímať, tým viacej som odhaľoval „nepodstatné“ maličkosti, z čoho odúvajúce sa kabrince alebo šúpajúca sa vonkajšia omietka sú fakt len detaily. Možno, že keby sme fakt rýchlo pozmývali a nasťahovali sa, na mnohé veci by sme ani neprišli.

Ale nesťažujem sa. Viem, že som nekúpil dom, že sme kúpili potenciál a bývanie z toho treba len urobiť. A platí aj druhé pravidlo, že nezáleží, koľko to stojí, ale koľko na to treba robiť. A vedel som, že robiť bude treba hlavne po kúpe. Z veľkých vecí bola prvá na rade strecha, lebo dom sa stavia od základov, ale opravuje od strechy, ako vravieval strýko Karol, čo ma zasvätil do prútikárenia.

Keď bolo isté, že dom máme v suchu, prišla na rad voda a elektrina. Hoci elektrina len v prvej, lepšej polovici domu. Kuchyňa aj kúpeľňa boli použiteľné, len to akosi nebolo ono. V podstate ani nešlo o nejaké veľké veci, len o maličkosti, z ktorých každá by netrvala dlho a nestála veľa peňazí, aby bolo všetko „v cajku“. Ale dokopy to predstavovalo problém, ktorý treba riešiť. A to buď postupne, zakaždým niečo rozbŕľať a dávať do poriadku, aby sa po čase zase rozbilo a opravovalo niečo iné. Alebo to urobiť „z jednej vody načisto“. Síce v tom zahučalo nakoniec viac peňazí, ako sa pôvodne plánovalo (to je vždy tak, preto som plánoval aj to „navyše“ 😉 ) a urobili sa aj veci, ktoré sme pôvodne nemali v pláne, ale nakoniec je všetko OK a so všetkým bude pokoj.

Kúpeľňa je ako nová

Lebo aj je úplne nová. V podstate sme ju úplne zlikvidovali a celú nanovo vybudovali, poriadne. Tá pôvodná existovala vo dvoch verziách. V tej prvej boli železné rúry v múre a plastové odpady vyvedené cez stenu von, smerom k nášmu pozemku 😉 Koľko sme sa nazlostili, že „odborne prevedené“ spoje PVC rúr pomocou elektrikárskej izolačnej pásky neustále presakujú a zamokrujú nie len základy domu (čo nám vtedy mohlo byť jedno), ale aj náš pozemok. Keď železné rúry zaniesol vodný kameň, na obkladačky sa upevnili PPR rúry. Samé kolená, odbočky, spojky, dobre že v systéme bol vôbec nejaký tlak. Odpad vedený vnútrom domu do žumpy, ale s konkávnym oblúkom, ergo voda neodtekala a zostávala v potrubí, z vane odpad do kopca. A ako strýko Karol tvrdil, voda je lenivá, tá do kopca nepotečie. Pritom stačilo podložiť na jednom mieste pri vani PVC rúru 50 mm jednou tehlou a odpad krásne odtekal, takto sme to mali až do rekonštrukcie. Ako som písal, množstvo maličkostí, ale poznáte to. Mnoho maličkostí udolalo slona.

Jediná zásuvka mala prerazený prívod v stene, takže všetku elektrinu v kúpeľni zaisťovala predlžovačka z obývačky. Aj pre bojler, aj pre aickú práčku aj pre ostatné spotrebiče, ba i svetlo nad umývadlom. Priamo pod umývadlom a pod vývodom z práčky, voľne nasunutým na odpadovú rúru, občas stade vystrekla voda. Do rekonštrukcie som kúpil na to určený malý sifónik za 4,50 eur, nech nás to pri praní alebo umývaní sa nezabije 😉 Ale to je tiež len maličkosť 😀

Odkladacia polička z dreva zavesená na klincoch vrazených do bukasovej oddeľovacej steny a kovová kúpeľňová skrinka so známkami korózie nevzbudzovali nijaké nádeje do budúcnosti. Úplný pocit bezpečia vzbudzoval elektrický bojler 120 litrov, upevnený nad vaňou, s prepadom záhradnou hadičkou do vane. Farebným sprejom opravené poškodenia smaltu vane podčiarkovali, že tu sa kúpať nebudeme. Automatická práčka s plnením zhora bola funkčná, zvnútra bez problémov, ak nerátam od aviváže zanesenú nádobu vo vrchnáku, tú som za asi poldruha hodiny úplne vyčistil. Ale to je tiež len taká maličkosť, rovnako ako korózia vonkajších plechov práčky v dome, kde vôbec nebola žiadna vlhkosť… Keďže mám aspoň napoly rozbehanú aizáciu a monitoring a tiež sadu off-line meračov teploty a vlhkosti, viem presne ako vlhko bolo a je v dome a samozrejme už od jari vlani bežal elektrický odvlhčovač a mali sme dosť vody z neho na zmývanie a podobne 😉

Skrátka kúpeľňa išla celá preč, oholená až na kameň (čo sme čakali skôr tvárnice) a rozvody boli vybudované celé nové, opäť z PPR rúr, ale s tepelnou izoláciou. A tiež boli naťahané elektrické rozvody pre zásuvky v blízkosti bojlera a práčky aj pri umývadle a zrkadlovej skrinke a tiež boli inštalované dve svetlá, jedno nad dverami pri práčke a druhé pri umývadle, ako u normálnych ľudí. Všetko CYKY-J káble v plastových rúrkach, keby bolo treba. Po jednej zákrute alebo pri odbočke vždy inštalačná krabica s WAGO svorkami, keby dačo… Drevotriesková stena je nahradená poctivou z ľahkých tvárnic a omietnutá, ako sa patrí. Okrem iného je ďalšia tepelne akumulačná hmota vo vnútri objektu, bez tepelných strát.

V rámci dostupného priestoru bola kúpeľňa natiahnutá na max, aby sa dali otvoriť nové dvere sedemdesiatky (namiesto pôvodného 60 cm závesu) a posunutý bol bojler a podeň presunutá práčka. Tým pádom bola na opačnú stranu posunutá vaňa, tú sme samozrejme kúpili novú a zväčšilo sa miesto medzi ňou a umývadlom. Malé WC (čím je menšie, tým viacej ho treba udržiavať – to si málokto uvedomuje) sme tiež nahradili novým, o trošku väčším. A samozrejme steny dostali nové a jednotné obkladačky. Apropo steny. Pomocou omietky, omietnikov a „pucovky“ sme ich dostali do rovinnej plochy, avšak s kolmosťou starej steny je trochu problém, ak sme nechceli zmenšovať už tak úzku kúpeľňu, ale ani to nie je vidieť. A po odstránení vane a „dočasnej“ steny z bukasu sme zistili, že podlaha má izoláciu. Dlažba je položená na dvoch vrstvách gumolitu 😀 To už som ale nechal tak, to už by bol naozaj poriadne prestrelený rozpočet.

Vynovený je aj bojler, dostal nie len poriadny prívodný kábel, ale komplet celé vnútro. Nový je aj antikorový teleskopický vešiak na uteráky nad vaňou a antikorový matný stojan WC papiera a kefy. Dá sa posunúť na ľubovoľné miesto a nezavadzia na stene. Oceníme najmä vtedy, ak nás „sekne“ v krížoch alebo krku… Pod okno ešte príde elektrický rebrík na vykurovanie kúpelne a sušenie uterákov a osušiek. Samozrejme za pomoci aizácie a monitoringu, jeden Zigbee teplomer je v kúpeľni už dobre pol roka 😉

Zádverie kúpeľne

Čo s hluchým miestom za dverami do kúpeľne? Každé miesto sa dá využiť. Využil som zrušenú skrinkovú zostavu zo svojej kancelárie a vyrobil si skriňu na mieru. Znížená výška zodpovedá polohe nového elektrického rozvádzača, dvoje dierka, dva šuplíky a polička sú ako stvorené na všetko vybavenie do kúpelne. Osušky, uteráky, toaletné potreby, rezervná kozmetika, čistiace prostriedky aj do kuchyne, medicínske predmety. Všetko pekne na jednom mieste, pekne po ruke 🙂

S obývačkou sa veľmi nehýbalo

Obývačka je asi najlepšou miestnosťou tohto domu. Dostali sme k nej obývaciu stenu v zachovalom stave, ak nerátam police z nejakého bukasu, ktoré sú krátke (padajú z nich veci dozadu aj dopredu) a položené na klincoch nabitých do bukasových stien… Keby aspoň vruty, ľahšie by sa dostávali von. Ďalšia maličkosť, ktorú musím urobiť. Plastové držiaky políc sa dajú kúpiť, nejaké v rezerve aj mám a poličky si narežem z materiálu rovnakého, ako je nábytok.

Jediný podstatný zásah bolo vyfrézovanie drážok a osadenie troch vodičov pod východným oknom, kde sme našli pozostatok pôvodného prívodu do kúpelne, preseknutého pri inštalácii gamatiek v minulosti. A po oprave omietky som celú izbu niekoľkokrát namaľoval polar farbou s valčekom. Zjednoteniu s novou stenou, oddeľujúcou kúpeľňu, pomohla kvalitná penetrácia.

Vynovená je aj kuchyňa

Dalo by sa povedať, že s kuchyňou (by) bolo najmenej práce. Slušná dlažba, slušné steny aj strop, funkčný komín, uchádzajúca (doslova – uchádzala trošku dole doľava 😀 ) kuchynská linka, obstojný plynový sporák s elektrickou rúrou. Staré krbové kachle sme odsťahovali do letnej kuchyne, dočasne ich nahradili kachle Peterky.

Keby v celej kuchyni nebola len jediná elektrická zásuvka, práve nad miestom budúceho sporáka na drevo, a pri nej vypínač stropného aj vonkajšieho svetla, poldruha metra od vstupných dverí 😮 A keby prívod teplej vody z bojlera do drezu nebol vedený PPR rúrkou bez izolácie v rohu medzi podlahou a severnou stenou domu… No povedzte, ktorý zodpovedný majiteľ domu by to nechal tak?

Takže sme trochu rozsekali aj kuchyňu. Z rozvádzača pri kúpeľni som doviedol elektrinu pre zásuvky pod kuchynskou linkou aj do rohu pri vstupných dverách, kde zrejme stála a opäť stojí chladnička. Predsa nebudeme fungovať na elektrických predlžovačkách celý život?! Keď už boli zásuvky pri chladničke, bol by hriech nepreraziť stenu aj na druhú stranu do spálne, hoci tá ešte na svoju príležitosť čaká. Pri kuchynskej linke je samozrejme namontované aj nové svetlo nad skrinkami s vypínačom vpravo, pribudne ešte slušné regulovateľné osvetlenie pod skrinkami. K inštalácii digestora sme sa z časových dôvodov nedostali, ale ja ho tam raz aj tak dostanem 😉 Vlhkosť je nepriateľ starých domov a svojej elektriny máme dosť.

Zásuvku nad sporákom zaslepím, rovnako ako vypínač, len čo dorazia diaľkové ovládače svetiel, ktoré umiestnim, tak ako sa patrí, ku dverám. Táto stena neskôr dostane celkom nový obklad pekne od zeme, preto ani nie je z pôvodnej hnedej farby, „ideálnej“ do priestoru bez okien, len s priesvitnou časťou dverí, vymaľovaná na bielo. Pôvodné vnútorné svetlo na krátke neonové trubice bude zmenené na trojsvietidlové E27 pre bežné žiarovky/LED s možnosťou namierenia jednotlivých svetiel nad sporák, stôl a linku podľa želania domácej panej. Všetky veci už sú doma, len čas som nestihol kúpiť.

Počas práce sme zložili horné skrinky kuchynskej linky a po opätovnom nasadení som ich najskôr vyrovnal, nech to nepadá na bok, a potom som vycentroval všetky dvierka, nech sú v líniách. Na to pôvodné prevedenie som sa nemohol pozerať, ledva som dočkal začiatok rekonštrukcie. Opäť maličkosť, všakáno. Ale koľká už! Ostáva ešte vybrať a namontovať nové rúčky na dvierka.

Na bočnej stene nad stolom pribudla úplne nová policová skrinka a do pravého rohu vintage drevený regál vysoký dva metre, lebo políc v kuchyni nie je nikdy dosť. A keď sa uvoľnil náš dvorný plynár, tak išiel na svoje miesto pri kuchynskej linke aj kombinovaný sporák, elektrickú zásuvku už má pripravenú. A naň elektrická dvojplatnička.

Kombinované elektrické rozvody

Pôvodné elektrické rozvody v dome som už čiastočne spomenul. V kúpeľni v podstate zlikvidované, v kuchyni dovrzané, v obývačke ako tak s dvomi zásuvkami na protiľahlých stenách. Čo je ale dôležité, jedná sa o dvojvodičový rozvod TNC a bez uzemneného rozvádzača, takže bez možnosti rozumne osadiť prúdový chránič. Síce trojfázový prívod do domu, ale istenie 3x20A, čo nemusí byť problém. Na rozdiel od faktu, že istenie nie je rozdelené na svetelné a zásuvkové okruhy, ale na jeden 16A istič idú kuchyňa a obývačka (s kúpeľňou) a na druhý spálňa s detskou izbou. Svetlá aj zásuvky spolu 😮 Aspoň že vedenia v stene sú ťahané meďou a v trubkách.

Takže prekopať komplet vedenia v dome a ešte aj rozvádzač radšej vymeniť a na všetko revíziu a riskovať obštrukcie distribútora? Keď aj tak uvažujem o vrátení elektromera? Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vidím. Svoje vlastné svetlo v našom dome 😉

Keď už sa sekajú steny kvôli vode, tak aký problém k tomu priseknúť aj drážky pre elektrinu, svoju elektrinu? Vymyslel som si miesto, kde prepojím objekt s elektrárňou s „novým“ domom a vo vnútri som osadil nový rozvádzač. A pretože elektráreň a jej menič má svoje uzemnenie, používame trojvodičové vedenie TNS a prúdové chrániče, pre bezpečnosť našu, našich zvierat aj detí, ktoré sa u nás občas vyskytnú. A toto spojiť s domovým rozvádzačom a starým TNC rozvodmi nie je také jednoduché. Tak som to ani nespájal.

Ideálne miesto prepojenia domu a FVE presne vyšlo do miesta zádveria pred kúpeľňou, super 😉 Od ističov a prúdových chráničov z nového rozvádzača som naťahal po tri trubky s káblami, samozrejme medenými, na miesta, kde som chcel mať zásuvky. Prečo tri?

Osvetlenie kuchynskej linky aj kúpeľne môže byť napájané solárnou elektrárňou aj z distribúcie, je na to prepínač. Porucha ani jedného nespôsobí tmu. No na to bolo treba priviesť elektrinu z distribúcie do nového rozvádzača, využil som jednu zásuvku v obývačke. A paralelne s prívodom vedú dve vedenia z elektrárne a rozvádzača k tejto zásuvke. Prečo dve?

Pretože elektráreň bude mať dva meniče (výrobníky elektriny 230V). Je lepšie mať dva menšie, ako jeden veľký. Z viacerých dôvodov. Pri poruche jediného je tma, a zima. A pri dvoch aspoň jeden funguje. Pri dvoch v prípade doby temna je možné jeden vypnúť a tým znížiť vlastnú spotrebu elektrárne, šetriť energiu z batérie. Pre jeden silný menič a viacero veľkých spotrebičov je potrebné ťahať hrubé (drahé) káble. Dva tenšie vyjdú asi na rovnako, aj práce je s tým viac-menej rovnako. A cena zásuvky je pri tom všetkom zanedbateľná. Ale je to celé variabilnejšie pri používaní.

A keď už tie drôty viedli z rozvádzača do obývačky cez kúpeľňu, na dvoch miestach sú vložené trojice krabíc a z nich odbočky hore na zásuvky.

Kuchyňa je hneď za stenou pri rozvádzači, takže trojica káblov vedie vrchom cez stenu do kuchyne do krabíc, odkiaľ pokračuje dole pod skrinky kuchynskej linky, a dve vedenia pokračujú smerom k rohu medzi dverami. Dve preto, že zásuvka z distribučnej siete je v spálni pri okne. Takže dve vedenia z elektrárne dopĺňa tretie odtiaľto. S tým, že zásuvku pri okne som zlikvidoval, krabicu zakryl viečkom a natiahol poldruha metra kábla k novým zásuvkám. Trojica zásuviek je z oboch strán úzkej steny pri dverách z kuchyne do spálne. Spálňu však ešte čaká tiež dôkladnejšia renovácia, takže zásuvková trojka je síce funkčná a bezpečná, no nijako oslnivo krásna.

Pre svetlá kuchynskej linky aj kúpeľne je samozrejme osobitné vedenie, žiadne odbočky zo zásuviek 😉

Pre inštaláciu rozvodov sa používajú takzvané inštalačné zóny. Okrem tej hornej v kuchyni (bola by, kým nebol podhľad) sme dodržali všetky, čo keď to po nás bude niekto prerábať? Zato pôvodné vedenie boli síce v trubkách, ale kde sa to hodilo, kľudne vedené oblúkom alebo krížom cez stenu 😮 No a potom vŕtajte dieru pre poličku alebo obraz… Našťastie detektor vedení a potrubí rieši mnoho prúserov.

Ďalším drobným detailom je vzhľad zásuviek. Ale keď sú v jednej miestnosti dve rôzne?! A pri maľovaní ich nedať dole a pozerať sa potom roky na neočistené fľaky farby? Takže všetky (ani ich vlastne veľa nebolo 😮 ) šli pekne dolu a namontoval som dvojzásuvky ABB Swing L s natočenou hornou zásuvkou, aby nebol problém naraz použiť dve zalomené vidlice, ktoré sa často používajú na elektrospotrebičoch. Použité sú ako na pôvodných rozvodoch, tak aj na nových. A samozrejme z rovnakej série sú aj vypínače v obývačke a v kúpeľni či kuchyni.

Vypínače sú všetky bielej farby. Zásuvky však majú farby tri. Prečo tri? Biela farba označuje zásuvky napojené na rozvody elektriny z hlavného rozvádzača a distribučnú sieť dodávateľa elektriny, teda elektrinu za peniaze. Smotanová farba označuje zásuvky napojené na našu solárnu elektráreň, primárny menič a slúžia na napájanie všetkých bežných elektrospotrebičov. No a na napájanie tepelných spotrebičov, ako sú olejové radiátory, teplovzdušné ventilátory či elektrický bojler, slúžia béžové dvojzásuvky, napojené na sekundárny menič našej FVE.

Pre lepšie zapamätanie sú na nich mnemotechnické nálepky s vyobrazením slniečka, Eura či ohrievača. Všetko tak ako aj popisky v rozvádzači či elektrárni, vytvorené termálnou štítkovačkou Brother.

No dobre, ale prečo tri zásuvky vedľa seba?

Pretože aj elektráreň môže mať poruchu, navzdory redundancii mnohých prvkov. Pretože môže prísť „obdobie temna“, kedy dlho nesvieti slnko a aj veľká baterka sa môže raz vyčerpať. A vtedy je dobré mať k dispozícii platenú elektrinu zo siete, tak ako to používa väčšina ľudí. Pre takéto prípady slúžia „prepínače sietí“ v hlavnom rozvádzači, či už ručné alebo aické, ktoré pri zastavení výroby FVE prepnú rozvody na DS.

Podľa mojej mienky je použitie lacných (čínskych) prepínačov problematické, sú vierohodne zdokumentované ich zlyhania. Najväčší problém je prepnutie z FVE na DS (alebo späť po obnovení výroby zo slnka a nabití batérií na určitý stupeň) v záťaži (zapnuté silné spotrebiče) alebo pri elektronických spotrebičoch (reštarty). A kvalitné bezpečné prepínače s elektrickými a mechanickými ochranami zase stoja celkom dosť – v podstate moje paralelné rozvody v dome stáli materiálovo menej. Plus spomínané problémy s revíziami či napojenie TNS elektrárne na TNC rozvody v dome.

Navyše jeden prepínač slúži na prepnutie CELEJ SPOTREBY buď na FVE alebo na DS, prepínanie po okruhoch (v našom prípade po miestnostiach podľa ističov) vyžaduje viac prepínačov, v prípade viacerých ručných zakaždým vypnutie spotrebičov pred prepnutím plus navyše miesto v rozvádzači, prípadne inštaláciu ďalšieho rozvádzača. No samé výhody a pozitíva, ako hovorí klasik.

„Batéria“ zásuviek dovoľuje kedykoľvek ktorýkoľvek spotrebič zapnúť buď na menič tepelných spotrebičov alebo na hlavný menič alebo na zásuvku s distribučným elektromerom. Vyrába elektráreň málo, neutiahne elektrickú rúru, ale PC a chladničku bez problémov? No tak tie dve zostanú na smotanovej zásuvke FVE a elektrická rúra chvíľu pobeží na bielu distribučnú. Nahrieva sa bojler, ale aj práčka, beží chladnička, počítače aj svetlá na FVE, ale máme chuť na kávu a v piecke sa nekúri? Tých pár desiatok sekúnd na DS nás nezruinuje, ale nepreťažíme menič ani nemusíme čakať na nahriatie vody v práčke či na chvíľu vypínať bojler. Hoci aj na to mám pripravené smart riešenie, ktoré zaregistruje vyššiu záťaž meniča a vypne spotrebiče s nižšou prioritou. No ale vždy je dobré mať možnosť výberu a je lepšie to urobiť „z jednej vody načisto“ ako ešte raz sekať do stien a znova robiť pucovku a maľovať, nie?

Priestory pre GardenOffice

Keď tu na dedine trávim prakticky všetok čas, tak som si povedal, že tu môžem mať aj kanceláriu. Namiesto častého Home Office mám k dispozícii Garden Office. Keď je vonku dobré počasie, pracujem na gazdovstve. Keď príde zákazka alebo ak je zlé počasie, sadnem za počítač. Ale najskôr som si to všetko musel pripraviť.

Z obytných miestností najhoršia izba. Omietka padala na zem zo stien, podlaha gumolit, dve vrstvy, ako „býva v kraji zvykom“. A v rohu plynový kondenzačný kotol. Nič, čo by ste chceli mať v obytnej miestnosti. Ale v pracovni? Prečo nie. Teda ten kotol, lebo všetko ostatné prešlo mojimi a kamarátovimi rukami.

Pomocou malého búracieho kladiva som zhodil omietku, kamoš nahodil sanačnú a vyrovnal. Len sa mi omlúval, že tak krivo, ako to bolo, to nedokázal 😀 Nakoniec som dve steny vymaľoval na bielo, lebo aj tu je málo svetla. Nič komplikovanejšie sme tu nerobili, lebo som to potreboval rýchlo sprevádzkovať, aby som uvoľnil ďalšiu miestnosť a mohol urobiť rekonštrukciu stien hlavne v nej.

Čaká ma vymeniť tu dve zárubne, jednu do vedľajšej miestnosti, druhú na dvor. Ono ich bude na výmenu viac, lebo títo nevedeli ani jednu namontovať poriadne, asi ešte nepočuli, že zárubne sa pri montáži fixujú rozperami. Lebo flexou uberať zo zárubne alebo rašpľou robiť falc do oblúka, aby sa to dalo aspoň privrieť, to fakt nie je riešenie. Takisto špaletové drevené okno s prasknutým sklom potrebuje zásah, drevo je prehnuté, lebo v tomto dome fakt nebolo vlhko 😮

Takže po rýchlej renovácii problémových dvoch stien som ešte prevŕtal dom a osadil druhý FVE rozvádzač, pripojenie bude opäť zvonka a rozvody po pracovni a ďalej do komory a letnej kuchynky, prípadne až do pivnice. Ale to až neskôr, asi ďalšiu zimu, zatiaľ tu fičím na predlžovačke zo spálne. Zmontoval som tu skriňu z bývalej kancelárie v meste, prelakoval starý poctivý socialistický kancelársky stôl a premiestnil sem celú sieťovú a počítačovú infraštruktúru. Veľký PC s nejakými virtuálkami desktopového zamerania a poctivým EIZO monitorom, tenkého klienta na obsluhu aizácie a monitoringu, keď mi netreba používať silný (a s väčšou spotrebou) stolný PC no a server s virtualizáciou sieťových serverov a Home Assistantom a samozrejme sieťové RAID úložisko. Všetko napájané cez dva záložné zdroje UPS, takže prípadné prepnutie zástrčiek zo zásuviek FVE do zásuviek DS úplne bez problémov, plus záloha plynového kotla.

Ešte treba upratať jednu skriňu a obsah v nej, ale to má čas, teraz na jar je dosť práce vonku. Dôležité veci už sú na policiach v prvej skrini, technika funguje, internet 4G je k dispozícii. A keď bude čas, sprevádzkujem to staré HiFi rádio ako zosilňovač pre Tesla gramec na hornej polici, platne sú v úzkej skrinke 😉

Koľko to všetko stálo a koľko to trvalo

Veľa a dlho. Viac, ako sme rátali a dlhšie, ako sme rátali. A urobili sme viac, ako sme plánovali. Najdlhšie trvalo čakanie, kým sa uvoľní čas môjmu kamarátovi-modelárovi Csabovi, finalistovi súťaže Kúpeľňa roka 2015. Keď to videl, čo tu stálo, odhadol to na desať pracovných dní. No ale pridalo sa ťahanie elektriny, plus sekanie elektrickým kladivom do kameňa, namiesto avizovaných tvárnic, sekanie v kuchyni aj omietka v pracovni. Takže vlastne dvadsať pracovných dní, z ktorých ale nie všetky mali po deväť-desať hodín.

Popri tom som sa sám veľa naučil a ten murár, čo od vlaňajšieho leta nemal čas prísť opraviť omietku v pracovni, už nemusí chodiť ani kvôli tej spálni, ktorú treba urobiť celú 😉 Rovnako ako elektrikári, tesári a iní majstri už tu nenájdu pre seba robotu a plácu. Zárubne si tiež vymením sám, rovnako ako dve okná. Takže vlastne cenu za robotu kamaráta môžem počítať ako školné v remeselných prácach 😉 Veď aj ten bojler som si renovoval celý sám.

Celá rekonštrukcia využívala elektrinu pre náradie a osvetlenie výhradne z našej elektrárne, takže sa to na účtoch od dodávateľov vôbec neprejaví. Čosi bude badať na vode, ale fakt veľa vedier sa použilo z odvlhčovača, ktorý ju „vytiahol“ zo vzduchu a omietok na elektrine z elektrárne 😉 Časť tepla v dome bola z plynu, časť z dreva v piecke. A niečo málo išlo cez ohrievače z elektrárne.

Plány do budúcnosti

Nechcem Boha rozosmiať, tak len tak náznakom, čo by sme si želali. V pláne je vymeniť zvonka zhrdzavenú aickú práčku za novšiu, menšiu a hlavne s nižším príkonom, bude to výhodnejšie aj pre našu elektráreň. Plynový sporák s elektrickou rúrou určite ešte poslúži, no chceli by sme starú študentskú rúru so slabou dvojplatničkou vymeniť za výkonnejšiu samostatnú dvojplatničku vymenené, lepšie sa hodí na zatvorený plynový sporák. V kúpeľni by mal pribudnúť elektrický rebrík na uteráky a temperovanie, v kuchyni digestor s odsávaním cez stenu. No a veľký sporák na drevo s veľkou rúrou na hus, ktoré by som chcel začať chovať.

V obývačke už stojí obývacia stena aj konferenčný stolík, treba ešte rohovú sedačku a nejaké stojacie lampy. A stolík do rohu pod notebook. A dotiahnuť optický internet do chalupy. Telka a satelit nás nezaujíma. A určite sa ešte nejaké drobnosti nájdu, ktoré nám tu spríjemnia život.

Tým by bola renovácia tej lepšej polovice domu hotová a čaká nás viacej práce s menšími investíciami na tej druhej, horšej časti. Tu bude len elektrina a omietky hrať prím. Plus spomínané zárubne a dve okná. Hodili by sa nové podlahy, v spálni zvažujem elektrické podlahové kúrenie.

Jeden z rodiny sa smial, že si budujeme domov dôchodcov, ako on. Niečo na tom asi bude 😉 V každom prípade je už pozmývané, môžeme sa sťahovať. Zatiaľ len na sezónu.